SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj my sa žitia chápeme

Aj my sa žitia chápeme, ó, chvála nebu na nebi! Nám tiež už málo prsť zeme; vyššej siahajú naše potreby. A už nespľasne viac hruď naša, lebo sme prijali do nej ducha povedomia, čo ju nezúži, ale šíro dme. Aj my sa citom jatríme, ó, sláva nebu na nebi! V Slováka prsia studené hodiť iskierku — prvé potreby! Suchá hruď blčať začala, suchár v zelenom pohorí; a horí ešte, a horieť bude vždy hruď tá, a predsa nikdy nezhorí! Rodoľubectvo, náš plameň! Ó, vďaka nebu na nebi! Tohoto ohňa boli nám do tmavých nocí Tatier potreby. Na každom vŕšku včuľ plameň, čo svieti v dolinu:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama