1869. (II.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Zdenko Podobný, Karol Šefranko, Nina Varon, Lucia Muráriková, Miroslava Lendacká, Martin Hlinka
Dolinám našim slnko zašlo a vŕškom teraz zachodí; a zrazu sa skokom obrovským z vŕškov na Tatru prehodí. A Tatra teraz, sťaby slnce, akoby slnce svieti nám, a svieti zarmúteným vŕškom, a už slziacim dolinám. Tatra, akoby zlatý ostrov v mori povetria, tam stojí: a dá sa hrať posledným lúčom na čele svojom v pokoji. Prečo Tatra tak ľahostajne vo venci lúčov svietila? Akoby riekla: „Lebo krajšiu korunu ja už nosila…“ Pred tisíckou Tatra inakšie kol’ čela nosila pruhy! Dolu z jej čela — netancujte na vážnom čele, papľuhy! A dumá Tatra, zadumá sa, a o čom celú noc dumá, to vedia všetky nad ňou hviezdy: to je jej dávna koruna.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
