1869. (II.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Zdenko Podobný, Karol Šefranko, Nina Varon, Lucia Muráriková, Miroslava Lendacká, Martin Hlinka
Pero mi dajte z krídla orlového; toto je ten vták, ten vták jediný, z krídiel ktorého perom sluší písať, orlovým perom, orlov dejiny. Ja ich vidím už čisté, vidím ich bez prachu a bez škvrny: sem pero, nech ich spíšem! V tom písme nejeden zloduch, viem, sa uškrní. Ukážem luhárom zrkadlo, kde sa uvidia, jak kde luhali; ukážem rodu jeho minulosť: jako bol veľký, jak je včuľ malý! Ukážem trojvrch so strieborným krížom z tých starodávnych zlatorýdzich dôb; ukážem vrchol dávnej slávy, a hlboký terajšej hany hrob! Stoletia ako prívaly na slávu našu piesok hatali: takže sa nám zdá, jak by sme my slávu až, až hen z predpotopných dôb mali. Lež ona blíži, zblíži sa: k nám príde, príde rozkvetať; a my, jej kvet, potomci svieži, sviežo budeme nadpletať. Sem pero z orla dejepiscovi! Páperným koncom ešte miesť, kde prach sa nájde, koncom druhým rýdze dejiny v bielych listov riadky vniesť… Oj, dejín listy! Toľko ich, že blesk na jeden veľký strom z nich vystane, aký kedysi stál, a stáť budúcne má zase na tatranskej poľane!
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
