SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Záhonce otca môjho

Záhonce otca môjho, na ktorých sa žlkne klas: vezmeme zlatý veniec vám, bo k žatve už je čas. I ja prídem do žatvy, keď bude deň ružobiely: prvú slamku opášem kol’ seba, aby ma ľadvie neboleli. A budem, až kým slnko zájde, budem do mraku žať; po práci, po horúcej práci — po tej je tak sladko spať. Ja rád mojim pomôžem, veď prečo bych im nie? Oni pravdu hovoria, že s tým mi „panstvo nezhynie“.