1869. (II.)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 549 čitateľov.

Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav

Digitalizátori: Michal Garaj, Zdenko Podobný, Karol Šefranko, Nina Varon, Lucia Muráriková, Miroslava Lendacká, Martin Hlinka

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Moje srdce nenie šutým pňom

Moje srdce nenie šutým pňom. Zlé počasie ho skliesnilo bolo raz veľmi, ale zmladlo, konárky nové pustilo. Do výšky čnie môj srdcový strom, sťaby jedlička vysoká; vlažený večne, strom stojí môj na brehu duše potoka. Listnaté vetvy rozkladá v diaľ, ktoré by city snáď boli: cit lásky, nádejí — A rodoľubstvo: prvší konár vo vrcholi.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Nuž plač, keď sa ti plakať chce