1869. (II.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Zdenko Podobný, Karol Šefranko, Nina Varon, Lucia Muráriková, Miroslava Lendacká, Martin Hlinka
Keď už sa zmrklo, a zhovorný sa tmavotíško zadumá svet, vtedy i ja, i ja dumávam tak rád, keď tak dumá svet. Moja duma je jeden ručník: a zem ručníka, tá modrá je; a na tom modru žitia nášho dejina zlatom spísaná je. Tam, dievča, je naša budúcnosť tak pekne celá spísaná, tam, na akú ja, keď dostanem ťa, v príbytku našom iste rátam. Tam sú obrazy našej lásky, ó, nik ich lepšie neodkreslí; tam sú časy — tak zmierlivá spraž — čo by nás tíško k hrobu viezli. Našich nádejí tam vrcholce, akoby jedna, druhá Tatra: z nich jedny ešte zemi tejto, iné v splnení — nebu patria. Na tento ručník všetko spísal ja v dume mojej zase dneska; po dume zas ho kosom zohnem a v tvoje, dievča, vložím pliecka.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
