SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kde to tak spievajú?

Kde to tak spievajú? Dosť sa obzerám po poli, a nevidím tú medzu, ružový tŕň, kde to speváctvo šveholí. Pod hájmi dievčiny roztáčajú ľan poľanou: tie spievajú tak, tie šveholia takto, takouto vôľou prehnanou. Ale nech spievajú! Duša dievčenská bez spevu je ako noc bez hviezd a deň bez slnca, jak duša mužská bez hnevu. Spievajte, dievčiny! Ó, by ste dotiaľ spievali, kým s ľančekom sa tým zaoberáte, dlho by ste neprestali. Modrasto kvitne ľan… Vašim to očiam po vôli; vo vašich hrstiach tak je rád — len v týchto ho žiaden obrat nebolí. Slovenské dievčiny! K vydaju treba biela hus, jej krídla vašu posteľ hore zdvihnú — do truhál biely plátna kus… Husičky gagocú… kŕdeľ v potôčku pláče sa; a v piesni dievky hor’ roztáčajú ľan na šírošíre kolesá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama