E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
1869. (II.)

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Zdenko Podobný, Karol Šefranko, Nina Varon, Lucia Muráriková, Miroslava Lendacká, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: ()

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 124 čitateľov


 

Bože, čo svetom rukou vládnou

Bože, čo svetom rukou vládnou rozosials’ veľké zrno národov a neohradil si ich — žeby rástli — plotom pretesným, ale slobodou! I my sme z tvojej ruky spadlé, u Tatier spadlé zrno národa; avšak tak úzka hrádza nás utíska: kde tvoja i nám daná sloboda? Slobodu utratiť je možno cudzou presilou, svojmi vinami. Jak my sme svoju utratili, dávno, bože, rozsúdils’ pád náš nad nami. Museli sme aj zviniť iste, lebo nás tresceš — poznať dá sa to; a dá sa poznať, jak si nás už trestal do prítomných dôb ťažko, bohato! Ale my sa ťa nespustíme, a nespustili nikdy sme sa ťa; aj v hriechu ešte dá sa, dá sa poznať ku tebe vernosť, vernosť dieťaťa. Vinuli sme sa pod ten tvoj plášť, vinuli jednostajne a odrazu: a musel si nás, musel vziať naposled pre vernosť tú pod svoju paväzu. Boli síc’ časy, dobre viem to, kde sme sa aj odtiahli od teba; však celkom nikdy! Ach, i v zúrach pekla slali sme zraky v slzách do neba. My cele nezabudli nikdy, bože, že si ty sídlom nad nami, a znamenal si, kade chodiť máme k tebe, dvere, bez počtu hviezdami. Vidieť nebolo niekdy hviezdy: tmavý oblak nebe poobliekal, sťabys’ nás nechcel bol už ani vidieť, sťabys’ nás už bol večne zanechal. A bol nám bôľ a starosť toľká: my na svete takí osamelí, ani nevieme, kade k tebe máme, ni kam sa dvere k tebe podeli?! To tiež bol trest. Až zahrmel si: a to bol väčší na nás ešte trest; ó, vieme už — však skúsenosť v tom máme — horkosti koľko v hromoch tvojich jest! Ale kto hromy tie necítil, nevie, jak pánboh dobre mieni s ním: jak on teší, keď straší, a odpúšťa, keď tresce týmto hrozným hrmením. Ó, koľme sme jak národ padli! Či národu tak padnúť možno je? Poľutovals’ nás: na kývnutie berly tvojej všemožnej hnilé pokoje pošli: my sa začali hýbať! A hýbeme sa ďalej, hýbeme, a sám seba začíname poznávať: že sme my jedno z tvojich zŕn plemä. Nuž vzkriesil si nás, mocne vzkriesil! A keď my už raz boli umreli a zas žijeme, to znamená toľko, že žiť už máme život zvečnelý. Cez ťažký, horký prešli my očistec. K novému žitiu, k zápasom, k hati, ktoré ale nás viac už neprevládzu — — Za trest, za lásku, bože, sláva ti!

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.