SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľalia, biela ľalia!

Ľalia, biela ľalia! Ach, ty máš kvet požehnaný, snáď stvorený je na to, aby zhojil, čo ruža tŕňová poraní. A predsa nik neľúbi ho. Lež tak to v svetoch srdcových: ľúbosť radšej tam trhá, kde sú šípy, jak kvet, kde nieto, nieto ich. Ľúbosť, tá chce sa dať raniť. Krv z rany sladko vymoká škrabnutej ružou lásky — Zastaviť ju, ľalia, popraj lístoka.