SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už ju len musím zabudnúť

Už ju len musím zabudnúť; však na mňa ani nedbá, kdežto ja ju ľúbim toľme, že ledva bez nej trvám, ledva. A tak bych nerád ju vyhostiť zo srdca, z izby môjho života! Ach, bo keď ona odtiaľ vyjde, veľká ostane po nej pustota… Ani čo by zbojnič bola prišla ten príbytok vyrabovať: také bude to moje srdce, keď raz prestane teba milovať. Ale nie, nie! Prestať nemôže ťa ľúbiť, nemôž’ teba zabudnúť: a čo aj hneď vysťahuješ sa, v ňom teba plný ostane každý kút.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama