Zlatý fond > Diela > Bratia Čapkovci: Lásky hra osudná


E-mail (povinné):

Ľubomír Feldek:
Bratia Čapkovci: Lásky hra osudná

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 29 čitateľov

Výstup 11.

Izabella, Trivalin. Dottore a Scaramouche sa vracajú.

TRIVALIN (opojene).

Má niekto z prítomných chuť na Izabellu? Nech prihlási sa len.

SCARAMOUCHE.

Hlásim sa, Trivalin. Totiž ja nie, to on — Dottore Bourdalon, či vlastne Baloard, nesmierne múdry pán, tri doktoráty má — a predsa šarlatán, Dottore Berolán, či vlastne Bourdalon, na všetky choroby má lieky iba on, pomôže od detí Dottore Bolerád, či vlastne Baloard — má Izabellu rád, zaiste, chcem ju ja, on chce ju liečiť však, čo je dosť nemravné pri jeho šedinách.

DOTTORE.

Len sa smej starcovi! Tak žarty robili si zlé deti v čítanke — vraj poď sem, poď sem, lysý, až medveď zožral ich a keď ich zožral, vraví: Nezbedné dieťatko, to ľahko sa mi trávi, no starca s lysinou som prepustil, veď beda by bolo žalúdku — ten žrať sa vôbec nedá. Tak učí kniha tých, čo ešte nevedia, že treba zahubiť každého medveďa a ak sa niekomu podarí stať sa kmeťom, je zväčša plešatý a naháňa strach deťom.

TRIVALIN (Izabelle). Isto ma miluješ?

IZABELLA (v jeho náručí). Ó, áno. (Bozkávajú sa.)

DOTTORE.

A sú šťastní. Príroda diktuje aj mužovi aj žene, a nie je nemravné to, čo je prirodzené — veď prirodzenosť je tou pravou soľou zeme.

SCARAMOUCHE (v popredí).

Vážení, na moment. Mám pre vás krátku správu. Ostaňte pokojní a nestrácajte hlavu. Napokon, zažil svet aj horšie pohromy, — pád Tróje napríklad, zničenie Sodomy, — na tomto pozadí maličkosť je to. Horí. Horí nám divadlo. Vzbĺkol tu oheň, ktorý o chvíľu zachváti aj plafón nad hľadiskom. Vo vlastnom záujme vstávajte — len nie tryskom. Pomaly, vážení. Každý pán jednu dámu nech nesie v náručí, a pritom ona dá mu na prsia poprsie. Vzájomne poslúžia si. Len, prosím, pokojne. Pomaly. Takto asi.

(Ukláňa sa a odchádza.)

DOTTORE. Kam, Scaramouche?

SCARAMOUCHE (zastaví sa).

Na potrebu. Príroda diktuje aj mužovi aj žene a nie je nemravné to, čo je prirodzené, veď prirodzenosť je tou pravou soľou zeme.

DOTTORE. Scaramouche! Sú určité veci —

SCARAMOUCHE. Ale ja nehovorím, že idem na potrebu, Dottore. Hovorím, že treba brať ohľad na potrebu týchto dvoch, ktorí potrebujú ostať osamote, a preto odchádzam. Aj obecenstvo som posielal preč len kvôli tomu, ale obecenstvo nemá toľko taktu, aby šlo na potrebu, keď vidí, že herci na scéne sa milujú. (Odchádza a hovorí za scénou.) Skrátka, obecenstvo sa správa tak, že stráca fazónu. Nebudem hrať. (Vracia sa s veľkým cestovným kufrom, cez plece má prehodený cestovný pléd, pod pazuchou má kompletných Hugových Bedárov, svoje obľúbené čítanie. V pravej ruke drží dýku.)

DOTTORE. Kam, Scaramouche, kam tak zrazu?

SCARAMOUCHE. Vidíte predsa, že na záchod. (Vracia sa.) Zabudol som si ešte vziať svoj denník.(Skrútne sa na päte a uteká z javiska, zrazí sa s prichádzajúcim Gillesom.) Gilles, rýchlo preber moju úlohu! (Odbehne.)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.