Zlatý fond > Diela > Bratia Čapkovci: Lásky hra osudná


E-mail (povinné):

Ľubomír Feldek:
Bratia Čapkovci: Lásky hra osudná

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 29 čitateľov

Prológ

PROLÓG.

Vážení! Prv než sa vám sami predstavia tu moji priatelia hodnotným predstavením, predstavím vám ich ja. Vám chýba predstava, pravda, aj o mne — nie, nie som ich predstaveným, som, s dovolením, Prológ. (Ukláňa sa.) A moji priatelia sú herci. Áno, herci, a stoja na doskách. Prípadne na koberci — dosky sú pod ním. Ach, tá neskutočná pôda! Niekedy vŕzgajú. Aj nebo, strom a voda, všetko je kulisa. A tu je pre váš vzruch — (Potľapká po tvári Izabellu.) — nepravý rumenec. Krém na tvár. Známy druh. A púder, pravdaže. Hneď tvár je ako zamat. Všetko vám prezrádzam, lebo vás nechcem klamať a sugerovať vám, — čo zvyk je teraz módny, — že herec ozaj je ten, koho napodobní, že je to Romeo, keď kričí „Romeo som“ , alebo Cyrano, keď chodí s dlhým nosom či sedí na strome, čo nie je stromom pravým pod pravou oblohou. Je to tak, ako vravím — toto sú herci a ja tu tiež iba hrám. Tak na čo máte chuť? Čakáte jednu z drám o ľudskej nevere alebo ľudskej vine, ktorá vás rozplače? Alebo niečo iné, čo mužov poteší — hru, v ktorej čistota panenstva odolá nástrahám života? Či niečo o láske, kde všetko radostné je, či niečo pre oddych, čo vás len rozosmeje? Alebo hru dvoch právd, bohatú na otázky? Vážení, hráme vám dnes osudnú hru lásky. Normálny slovosled vás vyrušuje v dráme? Vážení — Lásky hru osudnú vám dnes hráme. (Hercom.) Teraz však nech sa už publikum oboznámi s vašimi menami. Toto je, páni, dámy, náš talent lyrický. Základná vlastnosť: spleen. Známy pod menom Gilles, le pâle amant de la lune, čo značí v preklade „bledý milenec luny“. Vie hlasom rozoznieť tie najnežnejšie struny s básnickým pátosom. On nemá drsnosť chlapa, je večne pasívny. Gilles. A tiež Peppe Nappa. Zrodil sa vo chvíli, keď skrížili sa dráhy splnu a Venuše a divákom je drahý pre svoju citovosť. No zjavná býva len na silnom pozadí a tým je Trivalin. Vážení — Trivalin. Náš epik. Silný typ. Muž pripravený vždy na čin a na pohyb. Zdanlivo pokojný, keď skláňa býčiu šiju, no, dámy, vo vnútri s ním celým vášne šijú. Klasický mužný typ. Pre kontrast vážny muž však potrebuje vtip a ten má Scaramouche. Scaramouche, vážení, náš komik. Je typ hráča, ktorý má slovný vtip, no s humorom aj kráča. Je blázon od gruntu. Tu nejde, páni, o lesť, ktorú vždy čakáte, a nehľadajte bolesť a hĺbku úvahy pod maskou Scaramoucha. Uňho vždy v jednote je slovo, tvár a duša, to na ňom oceňte. A ďalej Izabella. Vyniká, vážení, pôvabom svojho tela. Pozor — nie naivka. A ani heroína. Tiež intrigánka nie. Je ako každá iná — je žena. Nuž a v čom spočíva dnes je rola? Hrá víťazstvo či pád? Má pokyn, aby bola predmetom lásky. Viac nechcite od ženy a ľúbte ju aj vy. A tu je, vážení, jej teta Zerbine. Jej jednočlenná garda. Sama je zbytočná. Tu máme Baloarda. Je to náš učenec, zvaný aj Dottore, a jeho úlohou je soliť niektoré pasáže našich hier múdrymi myšlienkami. Býval to kedysi milovník, milé dámy, a potom blázna hral. Zostarol však a tešia sa naňho už len tí, ktorým sa do hry mieša, a jeho poznámkam nechýba vecná správnosť — je symbol úsilia o štátotvornú mravnosť. A ešte, vážení. Brighella. Ináč je to Fichetto alebo Zane, aj Finochetto. Je, pardon, intrigán. Tým si vás ťažko získa. No v hre je dobrý aj ten, čo zlo sem-tam spíska, pretože vášeň vždy, a najmä keď je prudká, zabŕdne do intríg a v súhre s nimi utká pravdivú podobu života, ktorý zmenám sa nikdy nevyhne, Nuž aj on dobrý je nám —

GILLES. Ten že je dobrý? Bože môj, keby som len nebol taký slabý! Keby som nebol taký pasívny, ako ma vykreslil pán Prológ, azda by som ho aj zabil.

PROLÓG. Ale, dobrý Gilles —

GILLES. Nemôžem byť dobrý. Prosím vás, nechajte ma aspoň hovoriť.

PROLÓG. Ale, Gilles, vy predsa máte hovoriť vo veršoch.

GILLES. Nemôžem hovoriť vo veršoch a hovorím vám, aby ste mi dali pokoj.

PROLÓG. Ale, preboha, pán Gilles, odpustite si tie súkromné záležitosti aspoň pred obecenstvom!

GILLES. Nie! Náročky, nech aj obecenstvo počuje, aký je Brighella, nech si urobí o Zanovi svoj vlastný úsudok! Nech sa o ňom obecenstvo dozvie všetko, nech vie, že Brighella kreslí a píše pornografie a predáva ich pod rukou, nech vie, že nás Fichetto očierňuje pred riaditeľom, a nech vie ešte čosi!

PROLÓG. Ale, najdrahší Gilles, to nie je pravda, nechajte to! Alebo aspoň predneste svoju sťažnosť vo veršoch, ako sa na vás patrí.

GILLES. Nebudem hovoriť vo veršoch. Nech obecenstvo vie, že Brighella za províziu vodí k Zerbine pánov z vidieka a že Zerbine ich vodí k Izabelle!

TRIVALIN (hrozivo). Je to pravda, Gilles?

PROLÓG. Ale kdeže, kdeže by to bola pravda. Pán Trivalin, ako si môžete o Zerbine myslieť čosi také?

ZERBINE (privádza Izabellu, drží ju za ruku). Páni, veď je to ešte dieťa. Je celkom nevinná, pozrite sa na ňu — nevinná a pekne urastená. To som ju ja tak vychovala. Som jej teta.

TRIVALIN. Nie ste jej teta, Zerbine, a vôbec — čokoľvek hovoríte, neradno vám veriť.

ZERBINE. Pre milosrdenstvo Božie, pán Trivalin, veď ja hovorím vždy iba pravdu. Ako že verím v Boha, je Izabella ešte panna.

BRIGHELLA. Panna, veru panna. Kto tomu neverí, nech sa opýta Dottora.

DOTTORE (zmätený). Čo to hovoríte, Brighella? Ako by som to mohol vedieť?

BRIGHELLA. Neviem, Dottore. Tak potom hádam by sme sa mohli spýtať Scaramoucha.

SCARAMOUCHE (rovnako zmätený). Pánbochráň, ja nič neviem. Spýtajte sa radšej Brighellu!

BRIGHELLA. O ničom neviem, ani nechcem vedieť. Prepáčte, že som sa zamiešal do vašich záležitostí. Čo by ma bolo po nich?

PROLÓG.

Stačilo, páni. Koniec škriepky. Začnite radšej hrať. Vážení, prepáčte nám našu malú hádku, pre ktorú stále sme ešte len na začiatku, no hneď sa rozbehne naša hra. Uvidíte v nej známe konflikty, čo sprevádzajú žitie, boj vášní búrlivých s vášňami, ktoré driemu, pravdivé prechody z extrému do extrému, zlo s dobrom skrížené a vážnosť s humorom, pravdu aj ideál, aj blázna s doktorom, ako to býva už. Ak spraví vám to radosť, ak sa tým dojmete — nám urobíte zadosť. Nuž vďačne prijmite, čo dávame vám vďačne v hre, ktorá o malý okamih sa už začne.

(Ukláňa sa a odchádza. Ostatní herci ustupujú do pozadia, v popredí ostanú len Dottore a Scaramouche.)





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.