ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hľa! nátlak rodí posvätencov!
hľa! násiľ prúži sily nám!
z potup si vijeme skvost vencov
žalár nás vedie k vidinám!
Tyranstvo, ejhľa, rodí rekov,
a ukrutenstvo budí čnosť — —
tak bolo to od večných vekov
a tak to bude na večnosť.

Váš prepych — skromnosti nás učí,
nenávisť — lásku budí v nás;
čím ukrutnejšie zlostník mučí,
tým krajší oslávenia jas;
žaláre — to nám dumiek siene
a putá — víťazstva nám zvesť,
syn budúcnosti otúžene
vie slávy dnešnie ťarchy niesť.

To súrne prenasledovanie
je bázne zrejmým dôkazom — —
nuž z toho vidno, milý pane,
že slabý ty — ja mocný som!
Načo sa tedy pechoríte?!
Neznáte svätý Boží súd
— ktorý vari len nezboríte? —
že právo žiť má Tatry ľud!

Hľa! duma svätá, veľká, zdravá
mohutné vystre perute — —
už šírym svetom poletáva,
v najtichšie šibne zákutie;
čím viac ju násiľ zlostná stíha,
čím viac jej číha na život,
tým viac sa zveľadňuje dvíha,
tým krajší nesie dumiek plod!