ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ja Slavian som! Boh Slavianom ma stvoril,
dal ducha zbožnosť, srdca darov spln,
by som sa k cieľu vznešenému boril,
uprostred vzdorných neprajníctva vln.

Ja Slavian som! Boh Slavianom ma stvoril,
požehnal lesy, nivy, zeme šír —
ja v rodnú pôdu oceľ pluha vnoril,
v svet požehnaný letí orby chýr!

Ja Slavian som! to žitia môjho chlúba,
sťa Slavian-kresťan žiť chcem, tak chcem mreť
a keď zavzneje archanjela trúba,
nie zradca chcem dať Božstvu odpoveď!

Ja Slavian som! nesmierna v tom mi techa!
Už peruťami, hľa, nás ovieva
budúcnosť — národ v ústrety jej spiecha,
syn Slávy dvíha čelo, okrieva.

Kto vystavil vás, sphinxy, pyramídy?
Kde zanikol si, hrdý Babylon?
Slyšíte, Akropoly karyatídy
zapadlej slávy trúchly zvučať zvon?

Ó, kde si Hellas? — Kde ste tônne háje,
v nichž skvievala sa mramor-sochy bieľ,
ichž každý kút mal svoje taje, báje — —?
Socha — tá padla a čas — uletel.

Románskych kmenov slávu chýr roznáša
hľa! German zkvitol; hľa, zmohutnel Brit!
No budúcnosť je naša, naša, naša!
Budúcnosť Slavianova: hviezdotrpyt!