ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ó, ty moja sladká voľnosť!
kde si sa mi potratila?
jako bys’ sa na dno mora
na vždy bola pohrúžila;

pohrúžila, tak, že po nej
ani znaku, ani stopy,
jak po skale, keď sa v pláni
prehlbokej raz potopí;

jako by sa v prenesmierny
aether bola rozplynula,
sťaby dych, jakoby chmárka,
čo sa vo výš vyšinula;

rozplynula, sťa hlas zvona,
čo vzduchopláň zvlní šíru,
no utíchne, no zamĺkne,
že niet po ňom slýchu, chýru;

zahynula, jako slnce
poza hory, sťa jas svetla,
jak’ poslednia žiar slnečná,
čo za obzor preč odlietla;

zmizla, jako barvoskvúca
na blankyte nebies dúha — —
čo zpomienka? — raj ztratený;
čo zostalo? — večná túha.

Zmizla, sťa fatamorgana,
zjav báječný, útvar vzdušný;
zostala len pustatina,
zostal mi len osud krušný.