SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Moja voľnosť!


Ó, ty moja sladká voľnosť!
kde si sa mi potratila?
jako bys’ sa na dno mora
na vždy bola pohrúžila;

pohrúžila, tak, že po nej
ani znaku, ani stopy,
jak po skale, keď sa v pláni
prehlbokej raz potopí;

jako by sa v prenesmierny
aether bola rozplynula,
sťaby dych, jakoby chmárka,
čo sa vo výš vyšinula;

rozplynula, sťa hlas zvona,
čo vzduchopláň zvlní šíru,
no utíchne, no zamĺkne,
že niet po ňom slýchu, chýru;

zahynula, jako slnce
poza hory, sťa jas svetla,
jak’ poslednia žiar slnečná,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
čo za obzor preč odlietla;

zmizla, jako barvoskvúca
na blankyte nebies dúha — —
čo zpomienka? — raj ztratený;
čo zostalo? — večná túha.

Zmizla, sťa fatamorgana,
zjav báječný, útvar vzdušný;
zostala len pustatina,
zostal mi len osud krušný.