ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Trpíme hrozne, nariekame,
vzdychania nášho plný svet;
sila sa tratí, vôľa láme —
mladík neúfa, zúfa kmet —
a vietor kvílieb ston roznáša —
no budúcnosť je predsa naša,
naša je zlatá budúcnosť!

Neverných rodu húf sa vzmáha
a verných, chrabrých hŕstka len —
vo vzduchu tonie svätá snaha,
sťa nevyplniteľný sen,
juž víchor rozdúva, roznáša —
no budúcnosť je predsa naša,
naša je zlatá budúcnosť!

Vtlačili jarmo nám na šije,
už výskajú nad víťazstvom,
že Slovák zbitý, zničený je,
že zhasla iskra žitia v ňom —
skončený čin Herodiáša — —
no budúcnosť je predsa naša,
naša je zlatá budúcnosť!

Bárs pekla sily nám hrozily,
bárs kypí nepriateľov zlosť —
neboj sa nič, môj rode milý,
zaskvie sa tebe budúcnosť,
bo pravda nebesá preráža —
a budúcnosť je predsa naša,
naša je zlatá budúcnosť!