ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sníval som o vílach lesov,
o líp bájnom šelestení — —
ale víl hôr, zlatých bájov
na tom svete není, není!

Sníval som o slastiplnom,
nekonečnom o ľúbení — —
ale lásky nadoblačnej
tu na zemi není, není!

Sníval som najvznešenejších
ideálov o splnení — —
ale takých zlatých jabĺk
v sveta stromoch není, není!

Snil som o pokoji, mieru
stálom srdca v blahu chvení —
no takého blaha, mieru
tu na zemi není, není!

Sníval som o páde zloby,
pravdy skvelom zvíťazení — —
ľudstvo nechce pravdy poznať
sebeckom vo zaslepení!

Sníval som o sŕdc dobrote,
rodov spolnom o sbratrení — —
no po bojoch človek dychtí,
po slabšieho podmanení!

Všade hmla a všade chmúrno!
mraz soškvarí nežné puky;
tento život plný strastí
a zklamaní žhavej muky.

A keď predsa mhlu prerazí
lúč čarovný, blesk slnečný:
to je posol z nebies výšin,
Ty ho sieláš, Bože večný!