Z pút k slobode
Autor: Ján Kovalik Ústiansky
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Nina Dvorská, Erika Majtánová
1916 december
Čo to bude s nami, Bože dobrý?!
či si určil rodu nášho skon?
Boríme sa o žitie, jak obri
a preds’ zhynúť máme napokon?
Či ten Sláv už taký červ mizerný,
že ho tyrann môže zadláviť?
či ho osud pohltnúť má čierny,
keď on tak rád volne chcel by žiť?!
Jaké krásne jeho túžby, snahy,
jaký zbožný ten slaviansky ľud,
mier miluje svojích chalúp prahy:
nemôže vstať nad ním krutý súd!
nemôže on zhynúť, nesmie, nesmie,
neslobodno zúfať v ťažkých dňoch —
zloduch morí nás — no do rúk vezme
osud Slávov náš predobrý Boh!
Na zbúrenom šírom mori
čln samotný pluje, pluje — —
bleskov plamom nebo horí,
hrom buráca, víchor duje.
A tým hrozným, šírym morom
vlny rvú sa v besnom boji —
čln raz hore, raz v prepasti —
či v tom boji on obstojí?!
Moja duša ľakom zmiera,
srdce sa mi hrúzou plní,
bo ten čln: — to voľnosť rodu —
rvú sa o ňu osud-vlny!
1918 január
Na zbúrenom, besnom, šírošírom mori
pluje loďka; skoro už-už sa ponorí —
na nej zalamujú zúfalo rukami — —
čo to bude s nami!
čo to bude s nami!
Mojmu ubitému slovenskému rodu
nemožno sa dostať ku slobody brodu
medzi svet-búrami, medzi tyrannami —
čo to bude s nami!
čo to bude s nami!
