ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vysočižné jedle na tatranskej stráni,
čo v morských ok tajnej zierate sa pláni,
ó, jako vám dobre v tej voľnej výšave,
láskajú vás vánkov krýdielcia sálavé,
chmár tône ihravé,
ľúbajú vás slnca lúče zlaté, jasné
i rannie, večerné zory čarokrásne — —
ó jako vám dobre v tej čistej modrine,
jak nádherne, slávne život váš tam plyne
v nebeskej tíšine; — —
závidím váš život, bo zem vlkov košiar,
divých zverov turnaj, pekla vášni požiar,
brat sa ruve s bratom — násiľ, zrada hýri,
bôľom, haňbou, hnevom líce sa mi pýri — —
strašné bojov chýry! —
O, vy strmé žuly na tatranskej stráni,
čo sa v plies tajomnej nazierate pláni,
ó, jako vám dobre v tej nebeskej výši,
snívate, dumiete o všemíra tíši,
mieru večnej ríši — —
závidím vašu tíš, prenádherné dumy,
kolo vaších štítov tok večnosti šumí
a vy ustrnuté, desne, nepohnute
zierate na ľudstva zkrvavené púte,
národov hynutie. — —
O, vy tajuplné, čarné Tatier plesá,
v íchž hĺb nazierajú oblačné nebesá
ó, jako vám dobre v žúl tatranských lône —
vašich vôd nepijú bojachtivé kone
v zúrivom pohone — —
vaša pláň tajomná, mieruplná, tichá,
smies umierajúcich kolo vás nevzdychá,
hluk diel neslyšíte, sirôt, vdov kvílenie
ó, jako závidím vaše tiché snenie,
prírody smierenie! —