ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V IV. zväzku Diela Jozefa Gregora-Tajovského odtláčame dramatické práce, ktoré napísal autor po prvej svetovej vojne. Obsiahnuté sú v „Spisoch Gregora-Tajovského“ zv. XI. (Smrť Ďurka Langsfelda), zv. XIV. (Jej prvý román), zv. XV. (Blúznivci). Dramatická práca „Hrdina“ vyšla samostatne a nebola zaradená do Spisov. Ako už vidno z poradia jednotlivých zväzkov Spisov, dramatické práce povojnové nenasledujú vo vydaní za sebou. Sväzok XII. a XIII. obsahujú prózu, napísanú po prvej svetovej vojne. V III. zv. Diela odtlačili sme dramatické práce z predvojnovej tvorby. Do IV. zv. sme zhrnuli preto dramatické práce napísané po vojne, aby dramatická tvorba nasledovala v Diele za sebou. Tým sa čiastočne odchyľujeme od poradia Spisov, kde medzi VIII. zv. a XI. zv. — teda medzi zväzkami dramatickej spisby — je zaradený IX. a X. zv. prózy „Rozprávky z Ruska“. Vo vydaní Diela, i keď v základe nechceli sme a nechceme narušovať usporiadanie Spisov, prihliadame k literárnym druhom. A tak jednotlivé zväzky obsahujú alebo len prózu alebo len drámu.

V zaraďovaní dramatických prác pridŕžame sa časového vzniku jednotlivých drám. Prvou povojnovou drámou (ak nerátame spracovanie črty „Zuza“ na bábkovú hru) je „Smrť Ďurka Langsfelda“. Vyšla r. 1923 vlastným nákladom autora. Tajovský hru v tridsiatych rokoch prepracoval pre pražskú inscenáciu a hra vyšla v novej podobe r. 1936 a r. 1937. Druhou v poradí je komédia „Jej prvý román“. Vyšla r. 1931 opäť vlastným nákladom. Po komédii vydal Tajovský hru „Blúznivci“. Hra vyšla r. 1934. R. 1938 vyšla hra „Hrdina“. V tomto poradí nasledujú hry v IV. zv. Diela.

Okrem týchto hier Tajovský zanechal v rukopisnej pozostalosti ďalšie svoje dramatické práce, náčrty a materiály. Ide o hru „Sokolská rodina“; je to hra pod pôvodným názvom „Prevrat“, ktorú odmietlo SND r. 1937. Hra „Sokolská rodina“ zobrazuje život úradníckej rodiny r. 1920, rozmach malej buržoázie v ČSR a jej morálne konflikty. I keď odporcovia nazvali hru „sokolskou agitkou“, je v nej mnoho kritických momentov najmä pri zobrazení životného štýlu malomeštiactva.

V rukopisnej pozostalosti J. Gregora-Tajovského našli sme náčrty k niekoľkým dramatickým prácam. Náčrtový materiál obsahuje tematický prepis zamýšľanej drámy, jednotlivé dialógy, poznámky k charakteru osôb, deja, reálie atď.

Z doterajších výskumov črtá sa nám najucelenejšie dramatický pokus o vystihnutie morálnych konfliktov, spôsobených prvou svetovou vojnou a začiatky práce na obraze vykupovania poľa pre stavbu továrenských objektov v prvej ČSR. Okrem toho Tajovský zamýšľal spracovať obraz politického vývinu svojho rodného Tajova od r. 1910 až do uchvátenia moci ľudáckou vládou. Poznámky ukazujú, že chcel podať kritický obraz vládnúcich politikov všetkých troch štátnych systémov a to na boji dediny o pastviská, ktoré boli v moci panstva. Tajovský jasne naznačuje, že ľudu sa vždy len sľubovalo. Tomuto materiálu sú blízke náčrty k veselohre „Štátny prídel“.

Hra o morálnych konfliktoch z čias prvej svetovej vojny mala predstaviť život mladých, milujúcich sa ľudí, roztrhnuných od seba mobilizáciou a prvou svetovou vojnou. Tajovský na hre dlhšie pracoval, lebo na náčrtkoch vidieť zmeny koncepcií. Kým staršie náčrtky nesiahajú do života zajatých vojakov a legionárov, novšie náčrtky a poznámky hovoria o živote v légiách. Tieto novšie náčrtky patria k hre, ktorej Tajovský dal názov „Negramotní“. Táto koncepcia s pozmenenými menami niektorých osôb (Anička-Veronika, Štefan-Miško) bezprostredne nadväzuje na predošlú koncepciu. Z korešpondencie Tajovského sa dozvedáme, že Tajovský chcel napísať aj hru s „komunistickou témou“ a v súvislosti s touto úlohou študoval aj sovietske hry a hry význačných európskych dramatikov. Išlo o hru, v ktorej chcel odhaľovať kapitalistickú dravosť a podvodníctvo okolo dubovskej rafinérky. Písať však o tomto bolo mu príkre a protivné.

Materiál je dokladom smelých umeleckých plánov autora, ktorý bojoval celý svoj život o literatúru pravdivú, spojenú so životom. K jeho edičnému spracovaniu možno prihliadnuť v „úplnom“ vydaní Tajovského literárneho diela.

V poznámkovom materiáli uvedieme aj faktá spojené s inscenáciami Tajovského hier na javisku Národného divadla, lebo sa tak stávali priamym základom slovenskej divadelnej kultúry. Pre Spisy Gregora-Tajovského ponechávame zaužívanú značku S, pričom zaradenie jednotlivých zväzkov uvádzame arabskými číslicami (S 11, S 14, S 15).

Hrdina

Hrdina. Hra v 5. dejstvách. Vyšla ako 35. zv. Divadelnej knižnice. Vydalo ÚSOD v Turč. Sv. Martine 1938, str. 86.

Hra „Hrdina“ je pokračovaním historických hier J. G.-Tajovského. Tajovský vybral si za tému zrážku v morálnej oblasti, keď sa legionár stará o deti a ich matku-vdovu, ktorej muža, renegáta, prívrženca monarchie a vládnúcich maďarských kruhov, zabil vo frontovej línii. Legionár Janko Mihálik nosí spočiatku po návrate svoje tajomstvo neodhalené a starostlivosťou o siroty rieši svoje vnútorné konflikty. Keď sa proti tejto starostlivosti stavia žena a svokra, prezrádza Janko Mihálik svoj čin i rodine i vdove a usiluje sa dosiahnuť uzmiernenie i pred vdovou a pred deťmi i pred ženou a svokrou — „vojnou zmamonárených“ ľudí. Tajovský v závere hry vyslovuje aj svoj program: „V slobode našej budeme pracovať, obetovať a dávať núdznym a osiroteným predovšetkým, aby sme všetci v novej vlasti našej mohli spoločne a radostne sviatkovať… Naučíme ženy naše myslieť: nie majetky, ale z nich a na nich vychované deti — sú naša nádej a budúcnosť vlasti!“ Tento program skutočne smeroval proti lakomosti, akú prejavovala žena Janka Mihálika a jej matka, a aká sa rodila v kapitalistickom spoločenskom poriadku. No prostriedky na uskutočnenie základnej myšlienky boli nereálne a v starej buržoáznej spoločnosti bez revolučnej cesty neriešiteľné.

Hra vznikla v rokoch 1937 — 1938 a Tajovský mal na mysli osobu, príbuznú s Ďurkom Langsfeldom. Myšlienkou napísať „Hrdinu“ zaoberal sa už po napísaní hry „Smrť Ďurka Langsfelda“. (Slovenský denník XXI., 1938, č. 103, Gregor-Tajovský o svojej hre „Hrdina“.) Hru inscenovalo bratislavské SND 3. V. 1938. Réžiu mal Andrej Bagar, ktorý predstavil aj hlavnú postavu, legionára Janka Mihálika, Jozef Kello hral jeho otca. Oľga Borodáčová vytvorila postavu Evy Mihálikovej, Mária Sýkorová postavu Zuzy Chmeľkovej, jej dcéru Mária Schnigerová. Renegáta Sama Šúrika zahral Rudolf Bachlet. Pohostinsky v hre vystúpila dcéra J. Gregora-Tajovského, Dagmar Gregorová, v úlohe Anky, Šúrikovej ženy.

V pôvodnej koncepcii „Hrdinu“ hlavná postava, nevediac riešiť svoj vnútorný konflikt, spácha samovraždu. Proti tomuto riešeniu ozvala sa divadelná kritika a Tajovský záver hry pre knižné vydanie pozmenil.

Poznámky k textovej úprave

Za základ pre vydanie dramatických prác Jozefa Gregora-Tajovského v IV. zväzku Diela vzali sme texty posledných vydaní zo života Gregora-Tajovského. Sú to jednak „Spisy Gregora-Tajovského“ a jednak nové vydanie autorom prepracovaného a so súhlasom autora upraveného diela „Smrť Ďurka Langsfelda“ a vydanie hry „Hrdina“, ktorá vyšla v edícii Divadelná knižnica, zv. 35. Všade teda berieme za základ knižné vydanie dramatických textov. Pri každej dramatickej práci máme v rukopisnej pozostalosti Gregora-Tajovského zachované rukopisy, ako aj náčrtkové materiály, poznámky. Pri hre „Blúznivci“ máme zachovanú aj stĺpcovú korektúru. Pri porovnávaní vydaní a rukopisných textov je vidieť, že rozdiel medzi rukopisnými textami a vydanými textami sa oproti iným Tajovského prácam zmenšil. Z výsledkov porovnania textov usudzujeme, že aj Tajovský si osvojoval prenikajúcu a vládnucu jazykovú normu, že ju rešpektoval. Tento zjav vyplýva aj z toho, že Tajovského povojnové hry nie sú tak pevne zviazané so životom dedinského ľudu (v prácach s tematikou dedinského života bol Tajovský najoriginálnejší, najrýdzejší, najľudovejší), lebo väčšinou tieto hry majú predstaviteľov z vrstiev inteligencie a meštianstva.

Pri textovej úprave vychádzali sme z pravidiel prísneho rešpektovania autorovho textu. Urobili sme pravopisné úpravy a niektoré hláskoslovné a tvaroslovné úpravy. Slovníka sme sa nedotýkali. Systém zmien a zásahov po predchádzajúcich zväzkoch opätovne nerozpisujeme. V poznámkach uvádzame len zásahy podstatného rázu. V poznámke pri jednotlivých zväzkoch uvádzame, odkiaľ základný text preberáme. Pre označenie Spisov používame zaužívané skratky. Pre IV. zväzok Diela ide o S — 14, S — 15. Ostatné vydania uvádzame v celom znení.

320, 9 apponyiovské / appoňovské — 335, 25 jeho veličenstvu / Jeho Veličenstvu — 346, 31 sedemročného a… / sedem a…

Karol Rosenbaum