ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kázala mi mati
dieťa kolísati.
Nebudem, ja puojdem
s chlapci sa ihrati.

Kázala mi mati
konope trhati.
Nebudem, ja puojdem
kvieťa si sbierati.

Kázala mi mati
motovidlo vziati.
Nebudem, ja puojdem
perečko svíjati.

Kázala mi mati
biele šaty prati.
Nebudem, ja puojdem
s chlapci tancovati.

Keď ja budem veľká, potom budem diovka,
príďte k nám, dáme vám do cedáka mlieka.

Kyslého nemáme, sladkého nedáme,
počkajte, šuhajci, dokiaľ nasbierame.

Ach, ja smutná, prežalostná, co činiti?
Keď ja musím moju mladosť tak tráviti!

Moju mladosť, milú mladosť bez ľúbosti,
musím tráviť bez miláčka v samotnosti.

Dívčino, dívčino, bude z tebe mníška,
však už ti hotova v kláštore je chyžka.

Chyžka ti hotova i zámka na dvere,
nebudeš ty vece pri svojej matere.

Nebudem ja mníška, len budem dívčina,
však ja pri materi len sama jediná.

Nebudem v kláštore za fejedelemku,^[2]
rádnej pri materi ostanem vo vienku.

Sloboda je zlatá,
ale slúžebnosť prekliata.

Ten vtáček slobodný
vesele spieva deň po dni.

Tak i my slobodní
muožme milovať deň po dni.

Ale vy ženatí
musíte doma sedati.

Ktože sa mi, ktože, zarmucuvať káže?
Slobodnuo som dievča, nik mi nerozkáže.

Dobre mi je, dobre, i dobre mi padá,
keď ma jeden nechá, hneď ma druhý hľadá.

Dobre mi je, dobre, veru mi je dobre,
chodím po slobode jak rybka po vode.

Dobre mi je, dobre, čo by mi nebolo,
čo by mi nebolo, dievča som slobodnuo.

Ani si ty, diovča, za žiaľ nepokladaj,
keď nemáš frajera, ani si nežiadaj!

Sloboda, sloboda, či je ona dobrá,
ešte lepšie štestie, komu ho Pán Boh dá.

Ani sa nebudem tak nakrátce mátať,
mala by, šuhajko, ja za tebou plakať.

Ani sa nebudem nakrátce milovať,
mala by, šuhajko, za tebou banovať.

Duje víchrik po dubine,
ach, už moja mladosť hyne.

Moja mladosť i podoba,
tak mi hyne jako voda.

Voda zhyne, druhá príde,
moja mladosť už nepríde.

Mladosť moja len tak hynie!
Kto je tomu na príčine?
Príčina sú mrcha ľudia,
kterí darmo pletky budia.

Mladosť, mladosť, zelený háj,
kým si mladá, vtedy sa sdaj.^[4]
Keď ti prejdú mladé časy,
nik sa potom neohlási.

Tráva na poli odkvitá,
ja som ešte nie zavitá.
Žito na poli sožali,
a mňa ešte nepýtali.

Čas sa chýli ku jeseni,
snáď sa muoj milý ožení.
Ach, vek mladý skoro minie,
jako kvet na ďateline.

Zahučaly hory, zahučaly lesy.
Kamže sa podely moje mladé časy?

Moje mladé časy neužily krásy,
Moje mladé letá neužily sveta!

Ach, poľutuj, Bože, tej mojej mladosti,
že som ju utratiu v žiali, nie v radosti!

Mladosť moja, mladosť, vyšla si na márnosť,
vyšlas mi na márnosť, pre moju nedbalosť.

Mladosť moja, mladosť, tak som ťa utratiu,
jako by bou kameň do vody uhodiu.

Ešte sa ten kameň ve vode obráti,
ale moja mladosť nikdy sa nevráti.

Ach, Bože muoj, Bože, jak že se mi vodí,
že mne teraz každý zdaleka obchodí.

Všecko se minulo, co mne melo tešit
volil by som dálej na tom svete nežit.

Učte sa vy mladí z mojeho neštestí:
Mladost moudre užit, to je velké štestí.

Mladý čas je drakší od čistého zlata,
zlato se navrátí, nikdy mladé leta.