ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Daj mi, Bože, daj mi, tú vuoľu dožiti,
všeckých mladých ľudí za sebou voditi.

Za našima humny kapustičku sadia,
ešte som maličká, už sa pre mňa vadia.

Pred naším oblokom rastie čerešnička,
už ma ktosi ľúbi, ešte som maličká.

Trebárs som ja malá, malilinká, drobná,
predsa ma moja mať lecikomu nedá.

Nedá ma ver, nedá, do rúk lecičiny,^[63]
čo mi je nehoden vstúpiť do rodiny.

Trebárs som ledakto, nechcem ledakoho,
zamknem slamou dvere, nepustím nikoho.

Jaká je to vec veliká,
že ja nemám frajeríka.
Vtáča je dosť maluo zviera,
predsi ono má frajera.

Sama som ja, sama, jako v poli slama,
sama som jediná, jak v hore kalina.

Lebo hanba, lebo nie,
za šuhajkom srdce mre.

A ja hanbu odložím,
za šuhajkom pobežím.

Mamička, mamička, jaj mne prišlo z očí,
veď sa mi celý svet do kolesa točí.

Točí sa mi, točí, a to od včerajška,
ako som zazrela jedného šuhajka.

Narástla nám predo dvermi zelená bukvička,
už ma chlapci zaľúbili, ešte som maličká.
Maličkí se sobereme, maličkí budeme,
akuo chleba napečieme, takuo jesť budeme,
navaríme mrvenici, kochať se budeme.

Dunaju, Dunaju, vodička tekúca!
Ej, nebola som ja do tej Pešte súca.

Dunaju, Dunaju, dunajská vodička!
Keď sa jej napijem, bolí ma hlavička.

Hlavička ma bolí, srdiečko vo mne hrá,
milý, mocný Bože, čože to znamená?

Láska, Bože, láska, kde ju ľudia berú?
Na hore nerastie, v poli ju nesejú.

Aby sa tá láska na bralí rodila,
nejedna panenka hlavu by zlomila.

Tečie voda, tečie, po kameňách hučí,
kdo vzdychať neumie, láska ho naučí.

Jaj, mamičko, mamko, srdce sa mi zamklo,
daj, Janíčko, kľúče, odomkni ho rúče.

Dobre mi je, dobre, keby bolo lepšie,
aby moje srdce bolo veselejšie.

Čo mi je, to mi je, len mi je voľačo:
to moje srdiečko neľúbi ledačo.

Bohdaj skamenelo mé srdiečko vo mne!
Že mi zamiluje ledakoho verne.

Ani mi robota robotou neide,
len tá moja myseľ za šuhajky ide.

Ani mi robota, ani robotička,
pokuľ ja nevidím môjho frajerečka.

Trávička zelená, zazelenajže sa,
moje bleduo líčko, začervenajže sa!

Veď som premenená, farbu som stratila,
to preto, že som sa veľmi zaľúbila.

Čo ja rada vidím, od srdca milujem,
v celom Mikuláši^[69] o tom nechýrujem.

Kebych ja vedela, kde muoj milý býva,
zaniesla by mu ja za pohárik piva.

Nielen za pohárik, ale pohár vína,
aby bol červený jako tá kalina.

Kebych ja vedela, kde muoj milý chodí,
zaniesla by mu ja do pohára vody.

Kebych ja vedela, kde muoj milý kosí,
zaniesla by mu ja do pohára rosy.

Kebych ja vedela, čo muoj milý húta,
ver bych mu upiekla na obed kohúta.

Keby ja vedela, kde ja budem bývať,
chodievala by ja lavičky umývať.

Umývala by ich hrachovým vechtíkom,
zotierala by ich hodbavným ručníkom.

Dajže mi, Bože muoj, to, čo ja ťa prosím,
len toho šuhaja, čo ho v srdci nosím.

Daj mi, Bože, ten dar, čo ťa ja prosím zaň,
veď je on nie veľký, len ako ja, toľký.

Keby mi Pán Boh dau, čo si ja vinšujem,
potom by vedela, že na svete žijem.

Trebárs si ty, šuhaj, za tými horámi,
ak si mi súdený, budeš mi i daný.

Trebárs ty, šuhajko, nikdy k nám neprídeš,
ak si mi súdený, veru ma neminieš.

Keby som ja bola malým veveriatkom,
preletela bych ja této hory riadkom,

a tam bych si sadla na jeho biely dom,
že by zaplakalo jeho srdiečko v ňom.

Ach, keby ja mala krídla ako húska,
preletela by som z Moravy do Sliezska.

Ach, keby ja mala krídla ako vrana,
preletela by som z Poľska do Komárna.

Ach, keby ja mala sokolove oči,
videla by, kde sa ten muoj milý točí.

Ach, točí sa, točí, v tom turčianskom poli,
tam sa mi žaloval, že ho srdce bolí.

Keby mi to prišlo, čo mi na um sišlo,
ale mi nepríde, s umu mi nesíde.

Čože mi je po tom, že som ho videla,
keď som ja s ním ešte na reči nebola.

Škoda ťa, šuhajko, že ďaleko bývaš,
naša láska zhynie, ty k nám nechodievaš.

Škoda ťa, šuhajko, škoda tvojho mena,
že ti nenarástla v tých Košiciach žena.

Šuhaj, šuhaj, šuhajíčku,
nesedávaj pri chodníčku,
ale sedaj pri javore,
kde si diovča vodu bere.

Čože mi je, šuhaj, z toho tvojho mania?
Keď ja s tebou nemám žiadno milovania.

Čože mi je, šuhaj, po tom tvojom statku,
keď ja s tebou nemám jednu nuocku sladkú.

Komu Pán Boh praje, tomu všetci svatí,
mne veru nepriali ani ten, ani tí.

Tým štiavnickým zvonom srdce bokom bije,
pre teba, milý muoj, každý ma ľutuje.