ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keby som ja mala sokolove krídla,
ver by som letela, kde muoj milý býva.

Ver by som si sadla na jeho biely dom;
hneď by zahržaly koníčky vrané v ňom.

Nehržte, nehržte, moje vrané kone,
veď mi priletelo potešenie moje.

Nemám potešenia od otca, matera,
azda ho budem mať, diovčatko, od teba.

Keby som ja mala z prepeličky nuožku,
sedávala by som voľakde na vršku;
sadla by si, sadla, na jeden suchý peň,
volala by: Šuhaj, šuhajko, poďže sem!

Veru ja nepuojdem od mojho tatíčka,
pokud mi nekúpi vraného koníčka.
Veru ja nepuojdem od mojej mamečky,
pokud mi nekúpi hodbavné šatečky.

Prišla ku Dunaju neďaleko kraju:
Preplávaj, šuhajko, cez tú vodu malú.

Veru ja nepuojdem, čo by bola menšia,
veru ty nebudeš moja najmilejšia.

Jane naš, Jane naš, cenku košeľku maš,
kto ci ju vypere, kedz nemaš macere?

Mam ja frajeročku na bystrým jaročku,
co ona vypere cenku košeľočku.

Když sem šel po Praze, po levé strane,
stretol sem devčatko vyšperkované.
Já k nemu hezky,
ono mne česky:
„Pán Bůh dej dobrý den, můj milý pane!“

Odkiaľže si, moja milá? Z Kerestúra.^[78]
Z Kerestúra mesta,
farárova sestra,
duša moja!

Mysli, dievča, mysli, kde by sme sa sišli!
Dosti som myslela, kde by ťa videla.

Ja som ťa videla v hore pod jedličkou,
keď si sa podpierau tvojou valaštičkou.

A ja som ťa videu v záhrade pri ruži,
keď si si stierala bielou šatkou slzy.

Čia je to, čia je to? Zuza Chrbatovie,
čo sa jej zalieča Juro Samuhľovie.

Zakukala kukulienka v šírom poli,
povedzže mi, moja milá, čo ťa bolí?
Či hlavička, či ručička, či biely driek?
Povedzže mi, moja milá, veď je to hriech.

Veď by ti ja, šuhajíčku, povedala,
ale by ma, ale by ma matka lála.
Bárs som mladá, už ma bolí to srdiečko,
lebo som ťa zaľúbila, šuhajíčko.

Jaj, povedz mi, povedz, moja mila stala,
kdze śe naša perša ľubosc započala.

Počala śe ona v tom našem priklece,^[81]
v tom našem priklece na bilej lavečce.