Zlatý fond > Diela > Národnie spievanky 1 – Mladosť, krása, láska


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
Národnie spievanky 1 – Mladosť, krása, láska

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Ivana Hodošiová, Karol Šefranko, Simona Veselková, Lucia Kancírová, Jakub Košuth.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 151 čitateľov

Krása tela

13. Čo po tých šuhajoch…

[6]


Čo po tých šuhajoch, keď sa aj boháči,
ktorí sa zrodili na starom mesiaci.

Ja takieho ľúbim, čo sa zrodiu v novom,
trebárs je chudobný, puojdem zaňho s Bohom.

14. Teče voda, teče…

[7]


Teče voda, teče, s javora do jarku,
v Turom Poli[8] nito nad moju frajerku.

Teče voda, teče, s javora do klena,
v Turom Poli nito nad mojho frajera.

15. Panna som ja…


Panna som ja, panna, medzi panenkámi,
ako ten mesiačik medzi hviezdičkámi.

16. Krásna Marka, krásna…

[9]


Krásna Marka, krásna, by hviezdička jasná,
ešče Paľko krajší, by mesiačik jasný.

17. Ja som diovka…


Ja som diovka vysoká,
vidím Janka zďaleka;
pri Trenčíne v tom poli,
tam sa vrtí na koni.

18. Ja by som ce neľubila…

[10]


Ja by som ce neľubila,
bos ty čarny a ja bila:[11]
ja som bila jak ľalija,
škoda by ja tobe byla.

19. Má milá, srdiečko…


Má milá, srdiečko, nechoď na slniečko,
nech ti neohorí tvoje bielo líčko.

20. Rád ťa vidím…


Rád ťa vidím, rád ťa mám,
rád sa s tebou shováram,
že si pekná červená
ako ruža sadená.

21. Ach, Marča…


Ach, Marča, Marča, rumenná,
aká si pekná, červená!
Príde na tebe zima, mráz,
odpadne z tebe krása raz.

22. Okolo Trenčína…


Okolo Trenčína zelená bučina,
každuo dievča švárno s čiernyma očima.

Biela tvár jako sňah, jako ruža líčka,
takuo dievča švárno jak moja Anička.

25. Má milá, premilá…


Má milá, premilá, však peknie oči máš,
šťastný je to človek, čo naňho pozeráš.

Má milá, premilá, však peknie líčka máš,
šťastný je to človek, čo mu ich bozkať dáš.

Má milá, premilá, však peknie ústa máš,
šťastný je to človek, čo sa s ním shováraš.

Má milá, premilá, však bielu rúčku máš,
šťastný je to človek, kterému ju ta dáš.

24. Teče vodička…


Teče vodička od Javorníčka
ľadová, ľadová!
Má moja milá červené líčka
jako ja, jako ja.

25. Či svitá, či mrká…


Či svitá, či mrká, či sa rozbriežďuje?
Či sa mojej milej líčko zapaľuje?

26. Škoda ti, šuhajko…


Škoda ti, šuhajko, tvojích červených líc,
že krásu zmenily ako v jeseni list.

27. Horí, da mi horí…


Horí, da mi horí, v horňom konci oheň,
ver si ja nenajdem mojím líčkam roveň.

Veď som si ho našla v prostriedku v dedine,
ale sa nepáči tej mojej rodine.

28. Také sa mi dívča lúbí…


Také sa mi dívča lúbí,
čo má trochu rídké zuby
a rukávce vyšívané,
to je dívča cifrované.

29. Mau som ja frajerku…


Mau som ja frajerku pri ceste pri hradskej,
tá nemala páru v stolici Nongradskej.[12]

Mala žlté vlasy, po nich tulipány,
zaľúbili mi ju ti nongradskí páni.

30. Kázal mi muoj milý…

[13]


Kázal mi muoj milý do jeseni čekať,
že mi kúpi hrebeň žlté vlasy česať.

Vera ja nebudem do jeseni čekať,
už som zunovala žlté vlasy česať.

31. Ve Vacove…


Ve Vacove[14] tri panenky
tak sa nosia jak hrabenky.
Jedna druhej povedá,
čím sa ona umýva.

Tá prvá sa v bielom víne,
tá druhá sa v rozmaríne,
a tá tretia smotankou,
čo je mojou milenkou.

Tá prvá má žltie vlasy,
tá druhá má zlaté pásy,
tretia oči počerné,
lenže sa jej falešné.

32. Oči moje, oči…


Oči moje, oči, veď sa to očičky,
veru ich nemajú ľuptovské[15] paničky.

Oči moje, oči, veď sa to očičky!
Veru ich namočím na noc do vodičky.

33. Frajer muoj…


Frajer muoj, frajer muoj, tvoje oči hrajú,
ale sa ja bojím, že ma tie sklamajú.

34. Oči moje, oči…

[16]


Oči moje, oči, dobre neschodíte,
koho raz vidíte, hned ho zaľúbite.

35. Či ja ne dzivočka…

[17]


Či ja ne dzivočka? A či mi neśvedči?
Či śe mi neśmeju na mladzencoch oči?

Vera śe mi śmeju najbaržej[18] v koscele,
kedz na nich popatrim, až mi śerdce mdleje.

36. Ku mne, chlapci…

[19]


Ku mne, chlapci, ku mne, čarne očka u mne,
kedz me uvidzice, doraz prehvarice.

37. Šuhaj ledačina…

[20]


Šuhaj ledačina s čiernyma očima,
veru by za teba Dunaj preskočila.

Nie Dunaj, nie Dunaj, než Červenuo more,
za tebou, za tebou, potešenie moje.

38. Čierne oči…


Čierne oči, čierne ako tá trnuočka,
veď sa mi vrezaly do mojho srdiečka.

Veď sa mi vrezaly, už sa nevyrežú,
od veľkej ľúbosti ani sa nemuožu.

Ľúbmeže sa, ľúbme, ak sme sa ľúbili,
nechže nám závidia, ak nám závideli.

39. Čierne moje oči…

[21]


Čierne moje oči, nemuožu spať v noci,
dala som milému srdiečko do moci.
Čierne moje oči smutne popatrujú,
že toho nemajú, ktorého milujú.

Šuhajkove očká jako tá trnuočka,
veď sa mi vrezaly do mojho srdiečka.
Očká sa vrezaly a srdiečko nechce,
nech mu je po vuoli, nechže robí, čo chce.

40. Veru sa prechodí…


Veru sa prechodí dievča po majeri,
má čierne očičky, strela mu v materi!

41. Nepuojdem ja horou…


Nepuojdem ja horou, bojím sa ja Uhrov,
že čierne oči mám, vzali by ma sebou.

42. Potuoček široký…


Potuoček široký, cez potuoček lávka,
má milá má oči čierne ako kavka.

43. Ej, moja milá…


Ej, moja milá zelená pohanka,
ktože teba bude žať?

Ej, moje milé čierne oči,
ktože s vami bude spať?

44. Oči čierne…


Oči čierne, oči, kde ste sa podely?
Asnáď krídla máte, že ste uletely?

45. Pada dyšč…

[22]


Pada dyšč, pada dyšč, budze rano ślizko,[23]
nedbam nič, nedbam nič, mam frajera blizko.

Pada dyšč, pada dyšč, budze jutro blato,
nedbam nič, nedbam nič, mam frajera zato.

Pada dyšč, pada dyšč a koho pomoči?
Mojeho mileho, co ma čarne oči.

46. Chodíval bych ja k vám…


Chodíval bych ja k vám, keby ja smel,
keby som to dostal, čo bych ja chtel.
Len to devče švárné,
čo má oči černé,
to bych ja chtel!

Nič sa ty, šuhajko, neposmievaj,
máš ty frajerečku, len bys tú vzal.
Máš ty tam za vodú
devče jak jahodu,
len bys tú vzal.

47. Kde si, dievča…


Kde si, dievča, kde si, dievča, tú krásu nabralo, nabralo?
Kde si líčka jak ružička dostalo, dostalo?
Čierne oči, obočí,
páčia sa mi tvé reči,
všecka si utešená,
má milá, premilená.

48. Hančo, Hančo…

[24]


Hančo, Hančo, dušičko moja,
kebys mala śive oči,
ľubil bych ce vo dne, v noci,
bula byś moja!

49. Dievča moje, dievča…


Dievča moje, dievča, maľovanuo vtáča,
veru sa mi tvoje sivé oči páča.

50. Sivé oči mala…


Sivé oči mala, na mňa pozerala,
nepozeraj na mňa, nepuojdeš ty za mňa.

51. Sivé oči, sivé…


Sivé oči, sivé, vy ste moje putá,
ak vás nedostanem, bude mi pokuta.

52. Sivé oči, sivé…


Sivé oči, sivé, aj moje sa také,
soberme sa spolu, budú nám jednaké.

53. Muoj milý zlatý vták…


Muoj milý zlatý vták, má milá dušička,
prečože ťa ľúbia tie moje očičká?

Oči, sivé oči, i moje i tvoje,
však by nám svedčilo bývať v jednom dome.

54. Dievča bielo…


Dievča bielo ako krištál,
veru by ja k tebe pristal.
Nie tak vo dne, jako v noci,
pre tie tvoje sivie oči.

55. Šuhaj, šuhaj…


Šuhaj, šuhaj sivooký,
nemuožem ťa zabudnúti:
ani ťa ver nezabudnem,
pokud v svete živá budem.

56. Keď mi na um prídu…


Keď mi na um prídu šuhajove reči,
slzy zalievajú moje sivé oči.

57. Už som pochodiu…


Už som pochodiu
všecky dediny
i Trenčín,
ešte som nemau
takej frajerky
jako včil.

Ona sa točí,
má sivé oči
jako ja,
dajže ju, Bože,
do mého lože
vedľa mňa.

58. Pekné oči máme…


Pekné oči máme, obidva sa známe,
čo komu do toho, keď sa radi máme.

S čiernýma očima keď sa sejdú sivé,
takové manželstva bývajú šťastlivé.

59. Sama si, má milá…

[25]


Sama si, má milá, sama si príčina,
že si ma sklamala čiernyma očima.

Čierne oči pánske, ale sú cigánske,
a moje sú sivé, ale spravedlivé.

60. U potuočka stála…


U potuočka stála, biele nuožky mala,
a ja som sa dívau, keď ich umývala.



[6] J. K., NZ I, 441: Narodenie pod starým a novým mesiacom. Porov. L. Bartholomaeides, Comitatus Gömöriensis, pozn. str. 444: Domnievajú sa, že tí, ktorí sa narodili pri pribúdajúcom alebo, ako hovoria, novom mesiaci, bude krajší a tí (ktorí sa narodili) pri ubúdajúcom, že budú mrzkejší. Preto vzniklo u Slovákov aj príslovie, že vraj nepekní ľudia sa narodili pri starom mesiaci.

[7] PS I, 67 — 68 (1. a 2. sloha).

[8] Turie Pole — dedina v západnom Novohrade

[9] Text prenesený z Dodatkov, NZ II, 378.

[10] šarišská

[11] bila — biela

[12] Nongradská stolica — Novohradská stolica

[13] PS II, 114 (1. sloha).

[14] Vacov — Vácz, mesto v severnom Maďarsku

[15] ľuptovský — liptovský

[16] PS I, 70 (2. sloha).

[17] šarišská

[18] najbaržej — najviac

[19] sotácka

[20] PS II, 45.

[21] PS II, 120.

[22] šarišská

[23] ślizko — klzko

[24] šarišská

[25] PS I, 70 (2. sloha).




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.