ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Horí mi srdiečko, horí mi plameňom,
za tebou, šuhajko, za tvým pekným menom.

Poručeno Bohu, nemuože ináč byť,
ja som sa zariekla jedno meno ľúbiť.

Niet krajšieho mena ako je Janíčko,
ver by som mu dala bozkať moje líčko.

Niet krajšieho mena ako je Anička,
ako by vykvitla v zahrade ružička.

Keby si ty, Janík, len troška večší bou,
veru bys mojemu srdečku milší bou.

Ale si ty, Jančo, velmi maličičký,
nemuožeš dočiahnuť na moje tváričky.

Niet krajšieho mena ako je Katrena,
po Katrene Janko, vychovaj ho, mamko.

Janíček, Janíček, voňavý hrebíček,
veď si mi vonievau, keď si k nám chodievau.

Mala som frajera, zvali ho Janíčkom,
ale ho zabili červeným jabĺčkom.

Mala som frajera, zvali ho Jakubom,
ale ho zabili pod zeleným dubom.

Janko, Janko černooký,
nemuožem ťa zabudnúti.

Bár ty na mňa pozabudneš,
božskej pomsty ty neujdeš.

Ja teba nikdy nezabudnem,
s tvojím menom sa tešiť budem.

Tara, dana, dana, nechcem ja Adama,
ale ja chcem Janka, čo budem zemianka.

Heja, heja, heja, nechcem ja Ondreja,
ale ja chcem Miška, aby bola frišká.

Mamko moja, mamko, krásne meno Janko,
ešte krajšie Miška, pod obločkom píska.

Ej, Mariška, Mariška,
nemilujže ty Miška,
Miško nemá peňazí.
„Ale zlatých reťazí.“

Horička, horička, hora javorová,
čiaže by ja bola, iba Martinkova.

Horička, horička, hora jedličková,
čiaže by ja bola, iba Janíčkova.

Ondráško, Ondráško, komu ho, Bože, dáš?
Tebe, kochanečko,^[28] keď ty prídeš do nás.

Ondrej — neondej,
darmo k nám chodíš,
ty nerád robíš.

Ďuro — truľo,
nechcem ja teba,
mne múdry treba.

Jakub — chleba nakúp
a polievky nalej,
puojdeme ďalej.

Janči — kuoň ti mrnčí,
daj si mu sena,
budem ti žena!

Janíčko, mladý si, obluda, švárny si,
umy sa na jarku, budeš mať frajerku.
Dosť som sa umýval, predsa som jej nemal,
nebudem sa více, zodral bych si líce.

Vari ťa, šuhajček, čerti maľovali,
keď do tvojich líček takú krásu dali?
Nie čerti, nie čerti, ale Pán Boh s neba,
veď on dobre vedeu, že mne krása treba.

Šuhajík, šuhajík, pekného si mena,
keby ma tvoja mať za nevestu chcela.
Keby som ťa ja chceu, i mať by ťa chcela,
i šetka rodina pristať by musela.

Marčičko, dušičko, tvoje pekné jméno,
zarezalo sa mi do srdečka mého.

Zarezalo sa mi hodbavnou šnúrečkou,
ach, zústaň, Marinko, mojou kochanečkou.

Marčičko, dušičko, tvoje čierne očka,
dost sem jich miloval za pol treťa ročka.

Marčičko, dušičko, tvoje biele líčka,
dost sem jich nabozkal za poltreťa ročka.