Zlatý fond > Diela > Valaská škola mravúv stodola


E-mail (povinné):

Hugolín Gavlovič:
Valaská škola mravúv stodola

Dielo digitalizoval(i) Peter Kohaut.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 1405 čitateľov

PREDMLUVA.

O dobrých mravoch.

Dobrý mrav jest ustavičná žádosť dobre žíti a tá se má s obyčejem dobrým upevniti. Zvyk ju vícej upevňuje, aby lépej stála, a človekovi celému ozdobení dala. Dobré mravy vždy s cnosťami susedstvo mívajú, jak sú od cností vzdálené, stálé nebývajú. Sú všem cnostem na pomoci; i ony od cností Žádajú dostati pomoc v svej príležitosti. První múr sú dobré mravy, druhý múr sú cnosti, príkaz boží medzi nimi stojí jak v pevnosti. Jestli spadnú dobré mravy, a i cnosti spolu, potem pomaly i príkaz boží jide dolu. Mesto a i od predmestí svoju krásu mívá, Z dobrých mravúv a i cnosťám též sily pribývá. A cnosti zas upevňujú v sile príkaz boží, dobrý mrav též k zachování príkazu osoží. Príkaz boží, a i cnosti v celosti obrání, kdokoliv si opatrne dobré mravy chrání. Cnosti múžú skryté býti, ale mravy zjevné, nebo sú ku obcování lidskému potrebné. Krása jide z dobrých mravúv, vúňa jide z cností, obe cílá k chvále boskej, a i k statečnosti. A statečnosť chvále boskej dokonce neškodí, nebo z cností, z dobrých mravúv na svetlo vychodí. Nechcem já tu sám o dobrých mravoch rozprávati, čo o nich učení píšú, chtej se podívati.

Zmysly učitelúv o dobrých mravoch.

Dobré mravy v človekovi neni sú bez sily, neb v nem čiňá pekné meno, a i život milý. Sen. in Agam. K dobrým mravom v každém veku múžeme prijíti, když kdo zviní, jak lituje, múže dobrý býti. Seneca ibi. Dost je težko vyživení hledať v pracování, težšej k dobrému porádku privesť své chovaní. Ovidius. Nic ve svete špatnejšího nad nedobré mravy, ten je pekný, kdo je v cnosti, a i v mravoch zdravý. Plautus. Dobré mravy zasluhujú v svete lásku vetší, když nečiňá čo sloboda, ale to čo svečí. Plautus. Zlé mravy svet ponúkajú k nespravedlivosti, dobré mravy privádzajú všeckých k porádnosti. Plautus. Každý človek dobré mravy na jiných miluje, dobre činí, jak se jich též dostať usiluje. Ovidius. Vícej múžú pekné mravy, nežli v rukách sila, nebo mravnosť chválitebná každému je milá. Qvint. dec. 3. Pekná vec jest živobytí s mluvením spojovať, dobrý život každé slovo umí upevňovať. Cicero. Ani lehký, ani težký v mravoch byť nesvečí, jak mravy držá prostrédek, majú vzácnosť vetší. Pludar. de Offi. Velký poklad v lidském tele mravy spravedlivé,nekdy v obci jako príkaz stoja trvanlive. Socrates. Na spúsob nedobrej trávy zlé mravy zrostajú, čím jich je víc, tým vždy vetšé potupení majú. Senec. in Agam. Chyba, nemožnosť, ukrutnosť dobrým mravom škodí, té tri veci v dobrých mravoch nech každý obchodí. Aristoteles. Skrovná, a múdrá veselosť milá býti múže, k nej zbytečnosť, ani skúposť nikdy nepomúže. Idem. l. 4. Etic. Nekterí síc z náchylnosti k dobrému se majú, ale všeci dobré mravy s prácú dostávajú. Idem ibidem. Rozličné mravy rozličnosť v obci spúsobujú, nekdy s hodnosťú neb s vekem v mnohých se zmeňujú. Cicero pro Caelio. Z obyčeje, ne z nátury dobré mravy jidú, proto v rozličných krajinách rozličné sú v lidu. Cic. orat. 17. contra Rul. Vždycky dobré mravy v lepšé sloboda zmeniti, vzlášte když hodnosť zmenená tak káže činiti. Dion. lib. 14. Zem, vlasť, místo, i krajinu promeniť je snadno. rod nezmeníš, i zlú zvyklosť promeniť nesnadno. Livius Decade 4. l. 7. Cnosť v srdci zakorenená neskusuje bídu, dobré mravy mnohokráte za Fortunú jidú. Plutarchus in Sertor. Ne nátura, ale mravy zrovnávajú lidí, jaké kdo má mravy v sobe, takého rád vidí. Prokopius. in bello Vand. Ne z nátury jidú cnosti, ale od zvyklosti, tak jak k dobrým mravom zvykneš, budú ti v milosti. Arist. Etic. lib. 2. Ku jakým mravom se vrchnosť zevnitrne chýlí, k takým mravom cel[á] obec obyčejne cílí. Livius. Decad. lib. 1. K jakým mravom každý človek z malička privyká, potem se i v svej starosti takých mravúv týká. Plutarchus in Licurgo. Neosoží komukoliv v poli byť udatný, a v dome bez dobrých mravúv život vésti špatný. Valer. Max. lib. 2. Jestli se vždycky necvičíš v dobrých mravoch pilne, za púl roka jich neb skorej stratíš neomylne. Plinius Panegir. Juž se včul svet, lidé v svete, i obyčej mení, to za dobré mravy máme, v čem nic dobré neni. Diogen. Halic. lib. 9. Kterýkoliv nepeknú reč poslúchati líbí, múžeš vedeť, že i v mravoch má všeliké chyby. Senec. Epist. 114. Že se z nepekných rozprávek kazá dobré mravy, tak svatý Pavel Apoštol ku Korintským praví. 1. Cor. 15. v. 33. Kdo v tajnosti v samotnosti pri zlých mravoch žije, ani když prijde pred jiných, zlé mravy neskryje. Senec. Epist. 95. Diogenes muzikantúv povolává k súdu, že víc struny nežli mravy spravujú, když hudú. Laërtius lib. 6. K čemu srdce zvyklo, poznať v mnohém nezáleží, z nejmenšej veci se pozná, čo v srdci tvém leží. Seneca Epist. 52. Jaký je sám v sobe človek z mravúv súden bývá, jaký je kdo v mravoch svojich, také srdce mívá. Panor. lib. 1. de gest. Mnohé jídla substancii a i zdraví škoďá, ale ze samopašnosti zlé mravy pochoďá. Laërtius l. 2. c. 8. Agis chlapec marne síce, v rozkoši se choval, když muž zostal, celú obec od zbytku hamoval. Plutarchus in Lact. Težko zlé mravy opustiť, neni však nemožne, dobré mravy snadno stratiť, a žíti bezbožne. Plutarchus in Them. Kdo čistú vodu do blata leje, kalí vodu, tak kdo dobré ze zlým míšá, mravom činí škodu. Pythagoras. Když včela sladkosti zbírá, po kvítečkoch lítá, tak dobrý z príkladných lidí mravy sobe chytá. Plutar. in Moralibus. Kdo žije bez dobrých mravúv, ne žije, než dýchá, neb neví jak bez rozumu v čem a kam pospíchá. Seneca apud Eras. Buďto v nás zlosti nezhynú, však proti nim stojme, aby nás neprevýšili, to se nejvíc bojme. Seneca lib. I de Ira. Tiché more k vlnobití skrz vetry se zbúrí, tichý človek skrz tvúj nemrav k hnevu se nadurí. Dio. Nicari Orat. 74. Ku magnesovi železo, na [k]lej lipne zlato, tak podobný k podobnému jak na nohy blato. Erasmus Roterodamus. Čokoliv na klin zavesíš, to se na nem drží, tak nekterých zlé i dobré dokonce nemrzí. Plutarch. de Bion. Když tigris bubnovať slyší, od hnevu se puká, co dobrých kojí, to zas zlých ku hnevu ponúká. Plutarch. in Moral. Jest zelina oslúm pokrm, zvíratúm otrava, tak čo dobrých obrazuje, zlým se k chuti stává. Plinius. herba Ferula. Nekterí sú v svojich vecách do konce leniví, a v cudzích chtejú všetečne byť zbytkem bedliví. Erasmus in Apoph. Ne jednaké sú zrkadlá, ne jednací lidé, co je v tem dobré, to v tem zlé, aneb k zlému jide. Idem. Mnoho tisíc v svete lidu, nejsú rovní sobe, tvár, hlas, vtip, mrav všade jiný pri každej osobe. Idem.




Hugolín Gavlovič

— básnik, náboženský autor, najvýznamnejší slovenský literát predosvietenského obdobia, kňaz Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.