Spevy Sama Chalúpky

Išiel som raz čez horu, Ubil som tam potvoru. Ja len sám, a do kola Jako v rohu tma bola; A na hore zo skaly Sovy póľnoc hlásaly. Iďem, iďem: — iba ti Počnú skaly pukati; A priepasť sæ otváræ, A z ňej oheň vyháræ; A v tom ohni vykročí Potvora mi pred oči. Rastie, rastie do výše, A ko mňe sæ kolíše; Čerí na mnæ zubiská A očima zablíska. „Čože si za potvora? Ak si dobrô, chváľ Boha. Pokoj Boží pokojným, S požehnaním prehojným: Lež ak neznáš pokoja, Naučí tæ zbroj moja. A varuj sæ mojích rúk: Ja sem vítæz Valibuk.“ Zadupala nohami; Do mnæ pošla rohami. „Nuž tak? — tebe do duši! Lapil som ju za uši, Hodil som ju o bralo, Len tak pod ňou zdundžalo. Vyskočila potvora, A spæla sæ do hora; Prasla do mnæ kæmeňom, Bryzla na mnæ plameňom. Už mæ bol jed dopálil: Len ja buka vyvalil: A tú kliatu ohavu Tresk! tým bukom čez hlavu. Bratu! Tak ti zrevala, Až sæ hora lámala. — Ešťe že jej pár razí Dám tým bukom za væzy: Aľe ti mi utiekla Sám neviem kďe do pekla. Iba keď mi zmizela; A priepasť sæ zavrela; A zem búrkou ohromnou Zatriasla sæ podomnou. No tak! — Pokoj pokojným, S požehnaním prehojným. Lež ak neznáš pokoja, Naučí tæ zbroj moja. A varuj sæ mojich rúk: Ja som vítæz Valibuk.