ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Poniže Jelšavy Zeľenye moravy, A na tých moravách Vejú dve zástavy. Nad jednou zástavou Bliští sæ kríž svæty; Pod krížom slovenskye Šíkom stoja čaty: A nad druhou mesiac Svieti si s vysoka; Pod mesiacom Turci, Tá zbojnič divoká. A Turkov — tých vám je Ako dreva v ľese; Len dobre, že ích tá Zem božia unese: A naších ľen so žmeň: Oj, Bože náš, Bože! Ak ty ňepomôžeš, Kto že nám pomôže? — A surmity hrajú; Pálæ samopaly: Nad Muráň — dolinou Hory sæ ozvaly; Zaduňelo pole Pod kopytý koňom: Čata sæ za čatou Rúti Turek po ňom; Čata sæ za čatou Rúti na Slováka, A hromom udiera Junák na junáka. Cendžia ostrye šable, Práskajú kopije, A krev svojích synov Zem slovenská pije. — Hojže, ľudia, zľe je! Beda našej hlave: Už to naše vojsko Pætí ku Jelšave; Ku Jelšave pætí, Turek za ním ľetí: Škoda, večná škoda, Tých slovenských detí! Ňebojme sæ, braťia, Hoj, ňebojme sæ my, Čím je šablæ v pæsti A čím Boh nad namí. Čím je Boh nad nami A čím šablæ v pæsti: Ňebuďe si Turčín Pánom našej vlasti. — A od Mutna tmavá Vali sæ mrákava; A v tej mrákave sæ Na kríž pobliskáva. A valí sæ, valí, Dolu do doliny: Tam popolom ľežia Slovenskye ďediny. Z ďedín krev pobitých Ku Bohu tam volá; Okol ďedín poľe Už ľen púšť je holá. Nie je to mrákava: Koňe to tam práša, A na totých koňoch Bystrá Slovač naša. Ani sæ tam bľesky Na kríž ňeblískajú: To naši Slováci Šablæmi zvíjajú. A tá naša Slovač, Ako liuta búrka, Hodila sæ na dol, A padla na Turka. Hodila sæ na dol, Ako búrka s ňeba: Vzæla ona, vzæla, Turka medzi sebæ. Hoj, vzæla ho ona Vo dva boky zrazu: Pohan, teraz, ťebæ Vydá Boh na zkazu. A to naše vojsko Samopalmi páli: A Turek za Turkom S badalíj sæ valí. Samopalmi páli Kopijami koľe: Ťečie krev Turecká, Pres Jeľšavskô poľe. Kopijami koľe A šablæmi seká: A Slovák vitæzí A Turčín uťeká. Poniže Jelšavy Zelenye moravy; A na tých moravách Vialy dve zástavy. Už ľen jedna veje: Nad tou je kríž svætý; Pod ním sæ slovenskye Modlia Bohu čaty. A mesiac — ten si už Ňesvieti s vysoka — Padli Turci, padla Tá zbojnič divoká. A surmity hrajú Slovákom ku sláve: Oj, bul vám to za boj, Tot boj pri Jelšave.