SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kozák

Som vojak od rodu; Kozáčka mæ mala: Nad mojou koliskou Zástava mi viala; Zástava mi viala, Trúby mi spievaly; Vítæza mi otca Na vojnu volaly. Hoj, letely ďeti Kozáckyho rodu, leťely na vojnu za svoju svobodu. Verný otcov koník Sám sæ vrátil z boja: Zvædla mi od žiaľu Dobrá mati moja: Zvædla, jako ruža, Odlomená v kveťe; Ostal malý Kozák Sirotou na sveťe. Zahynie na sťepi Lipka sama jedna: A bez dobrých ľudí Tá sirota biedna. Ňedala mňe zhynúť Tá moja rodina: Zæli mnæ sirotu Kozáci za syna; Zæli si mnæ, zæli, Za syna rodnýho; Zo mnæ vychovali Kozáka švarnýho. Hoj, dali mňe oni Ostrú šabľu k boku; Dali mi koníka, Bystrýho do skoku. Koníkom aby som Tatárov nahánæl; Šabľou aby som ím Hlavy o zem ránæl. A mňe ti pristalo V tom ích jasnom šíku, Jako v čaťe orlov Mladýmu orlíku. — Som vojak od rodu; Ňeumriem v pokoji, Umriem ja vo svætom Za môj národ boji. Za jeho svobodu A za jeho slávu Z dæky ja položím Mladú moju hlavu. Ňeumriem na loži; Umriem ja na koni: Keď s konæ poľetím, Šablæ mi zazvoní; Šablæ mi zazvoní, Trúba zaspieva mi: Vykopú mi jamu Kozáci šablæmi. V tej jame večný mój Noclæh mi pripravia; Kozácku zástavu Na hrob mi postavia: Kozácku zástavu, Svetu na znamenia: Že tam vítæz Kozák Slávno vzæl skončenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama