ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 205. Anne Jesenskej (V Bánovciach, 29. júla 1913) ^[1065]

Drahá Anna!

Tvoju kartu aj list^[1066] som dostal. Posledný ma veru nepotešil, že máš toľko všelijakých záležitostí, ktorých úplné vykurovanie má trvať 6 týždňov pritom všetkom, že sa kúpeš vo vode a na slnci, piješ vodu zo všetkých prameňov, diétu musíš držať. Ale už len vydrž, prosím Ťa, aby si sa celkom vykurovala, čo priam aj za toľko musíš preč byť. Navštívim Ťa^[1067] na každý pád. Do Martina nepôjdem, lebo sa mi hnusia všetci ľudia martinskí i nemartinskí, mimo pár výnimiek a vidieť ich ešte viac pohromade — by mi zle bolo. Radšej pôjdem do Sliaču, čo Ti oznámim.

Nepísal som Ti, lebo vo vile Anne ste mali zostať len dva dni a kým by list môj ta bol zašiel, boli by ste už preč bývali. Preto som čakal aj s listami, čo Ti prišli až odrazu zmizli. Viera^[1068] ich zobrala bez môjho vedomia a poslala preč. Je tu aj pakeľ, ale ten vymením a pripakujem veci k nemu, čo žiadaš, ale až zajtra, lebo som dnes už nemohol odísť do Topoľčian, iba ak dnes poobede by šiel a veci tam kúpil.

Kostujem sa doma. Marka^[1069] varí šnicle teľacie vyprážané o milých päť. Dopočul som sa, že sa veľmi čuduje, že som „taký dobrý“ a nevyhrešil som ju ešte, že zle varí a pečie. Za akého čerta ma tá považuje? Ani nevie, že má preč odísť, akiste nerozumela, čo si jej povedala. Viestka^[1070] by nedbala si ju vziať od októbra. Ju vraj nekušírujú^[1071] mládenci vohľači v kuchyni. Ona by jej to aj dovolila! Jedným slovom kost obstojí a najem sa, čo je hlavné. V nedeľu ma Viestovci zavolali na večeru. Bola kapusta a sviečkovica v omáčke s tvrdými knedľami ako skala. Viera ich vraj robila. Tá údajne chodí polievať kvety a dnes ma bola volať na obed k ním, lebo prišiel ta pán Ballo (Uliš).^[1072] Nuž tak dnes neobedujem doma a Marka ide z kože vyskočiť od radosti. Trpké je to kuchárenie!

Zo spálne presťahoval som veci sčiastky do prednej, sčiastky do jedálne. Rozrúbeme dlážku, dvere, stĺpy a všetko, kým budeš preš a myslím, že už nájdeš všetko nové. Vozia piesok. Bol tu už stolár, má prísť aj tesár a murár. Huby sa rozrástli aj v dverách. Zaujal som sa aj záhrady a niektoré poobedie ju vyčistím a pieskom navozím chodník.

Ponosuješ sa na čas a veď včera bol pekný deň. Aj som sa kúpal i Dámu^[1073] vyčistil pri valchách.^[1074] Dnes ráno bolo tiež obstojne, ale už sa mračí a poobede dosť ľahko, že bude pršať. Potom, keď je nie veľmi pekne, ani tie toalety v Sliači sa tak neblýskajú.

Ale je už pol dvanástej a chcem sa preobliecť k obedu do čistej košele, lebo ešte aj teraz kvapká zo mňa od prenášania.

Bozkávajúc Vás^[1075] a želajúc čím skoršie uzdravenie

som Vaším oddaným

Janom

List 206. Anne Jesenskej (v Bánovciach 31. júla 1913) ^[1076]

Drahá Anna,

bol u mňa dr. Freund^[1077] aj s Tvojou kartou.^[1078] Hovoril mi, aby si sa nedala využiť doktorovi s tým „belcö bezelésem“,^[1079] lebo je to celkom netreba a len na to je dobré, aby mohli potom dať páni doktori paprikované účty, lebo musia z toho žiť celý rok, čo v kúpeľoch nazbíjajú. Taký „orvosi kerdeš“^[1080] jeden stojí 20 korún, že vraj, a robí sa len naoko. Aby Ti to napísal, že Ti to odkazuje, ale že Ti aj on sám bude písať.

Uvažujúc tieto výpovede v prvom rade sama si najkompetentnejšia preskúmať pani doktorku. Preto odporúčam Ti aj ja reči domáceho doktora uvážiť, ktorý káže sa iba kúpať a najviac kvôli akosti a miery kúpeľov vyhľadať týždenne raz doktora.

Odpíš mi, ako sa máš zovrubne a čo robíš na odstránenie choroby a ináče. Ty píš, lebo sa s Tebou robí premena, ja žijem jednotvárne každý deň jednako, a preto sa neponosuj, že som Ti ešte riadka nepísal. Keby aj tak bolo, môžeš vše uhádnuť, čo robím a kde som. Najhoršie je, že som si dal termín dva mesiace na nepitie alkoholu s tým, že len v Bánovciach nepijem, ale inde môžem piť, koľko sa mi ráči. Príčina tohto nového predsavzatia je, že som bol na kačacine u Viestov,^[1081] keď bol tu Ballo a po kačke sme si upíjali asi do desiatej a potom sme šli pokračovať do krčmy — tak, že len okolo tretej sme sa vrátili domov. Bola aj nachtmuzika^[1082] u. p. Viestky^[1083] a popri muzike dali sme aj Viere^[1084] zahrať.

Kačky ináče boli naše. Marka ich požičala a môžem povedať, že boli dobré, preto nám aj víno chutilo.

U Viestov je malý^[1085] chorý na osýpky. P. Viestka mala dnes odcestovať, ale pre toto nemôže a tak asi týždeň ešte zostane tu a potom pôjde.

Spálňa je už vyvezená a dvere navonok sú preč aj s trámami. Celý dvor je zasypaný pieskom a doskami. Murár, stolár a tesár účinkujú, cigáni preosievajú piesok, robí sa malta a ja hreším dívajúc sa na ten neporiadok. Veru len zostaň, kým sa to všetko oriadi a budeš môcť vtiahnuť do nového. Viera ma síce prosila, aby Ti o tomto nepísal, ale ja nemám rád prekvapenia, od ktorých niekedy aj zle príde. Preto som Ti to radšej odpísal.

Nebo sa akosi vyjasniť nechce a zase sme bez kúpeľov, čo priam, potočných a v Bánovciach. Tak vidíš, Ty ich máš dosť a ja nemám ani jedného. Rád by som veru s Tebou čaroval, ale iba tak, že by sa potom ja musel kurovať a Ty by si bola zdravá.

Do Tatier som sa neprihlásil, ale jestli mi odôvodníš, prečo mi ta zakazuješ ísť, dosť ľahko, že aj nepôjdem.^[1086] Urob to čím skôr, lebo sa hlásiť treba do 10. augusta.

Obidve Vás bozkávajúc som Tvojím oddaným

Janom

List 207. Anne Jesenskej (Bánovce, 31. VII. 913) ^[1087]

Drahá malženka!^[1088]

Všetky rozkazy čili prosby som obdržal a im vyhovel. Aj list som Ti už písal.^[1089] Včera som Ti poslal dva paky so šatami, knihami, pečatným voskom a topánkami. Topánky sa mi ináče nepáčia, ale nemal krajšie, iba gombičkové a tie som sa bál kúpiť.^[1090] Nepíšeš nikde, ako sa máš. Musím sa osobne prísť presvedčiť. Mamu si nepúšťaj.^[1091] Otec^[1092] Ti poslal 200 korún. Srdečný pozdrav a bozk.

Tvoj Jano

List 208. Anne Jesenskej (v Bánovciach 1. augusta 1913) ^[1093]

Drahá Anna,

v tomto pľuhavom čase spomínam, že nemám s kým brýzgať na toto veľkolepé leto. Keby si bola tu, by sme aspoň spoločne zlorečili. Takto to robíme iste každý osobitne, lebo pravdepodobne aj v Sliači sa leje a v kúpeli býva ešte fádnejšie, keď miesto slnečných lúčov prúdy dažďa sa ti sypú na hlavu. Večer má byť fakláda pánu susedovi^[1094] aj s trúbami, že mu Pán Boh doprial byť 35 rokov hasičom. Ak to tak pôjde, fakle vyhasnú, trúby zachrípnu a reči ostydnú. Uvidíme ako bude. Potom Ti tú parádu opíšem.

Dnes tu bola slečna Viera^[1095] a konštatovala, že sú prasce nie v celkom dobrom poriadku, nakoľko sú v svinstve. Čo sa mňa týka tvrdím, že je to nie ani také veliké svinstvo a včera som videl Marku^[1096] niesť slamu. Ďalej konštatovala, že psi o pol tretej poobede nedostali ešte žrať. Voči tomu poznamenal som, že sa to aj predtým tak stávalo niekedy, lebo kaša potrebuje času, kým vychladne. Potom sa zhrozila, že jednu georgínu zasypali cigáni pieskom. Na to som poukázal, že nielen jednu georgínu zasypali, ale aj tie ťaháky pri kancelárskej stene. Konečne prekvapila ma, že Ti ona každý deň píše. Odhováral som ju, aby to nerobila, lebo ma skonkuruje. Vyprosím si, aby ma prichádzala execírovať.^[1097] Ja som oficírom v dome a znám reglamá^[1098] a do Tatier just pôjdem, aby si sa ani Ty nenazdala, že komanduješ. Ostatne, a ako som Ti už písal, ak mi odôvodníš, že sú pre mňa špeciálne Tatry nebezpečné, zrečiem sa výletu. Ešte som neskúsil z blízkosti velebu Tatier a ľahko sa zrečiem.

Čo bolo s Vami včera, že dnes ani mne, ani Viere, karta, ani list neprišiel. Ty pýtaš knihy, ergo máš času dosť, tedy prosím si denne vývod od Teba a menovite o tých pekných vis a vis^[1099] by si sa mala rozpísať, nie len tak nakrátko. Daj pozor, aby to nebol nejaký kelner. Mne si písala o samých žltých pánoch a ajhľa, pekné vis a vis!

„Hubky“ (tak ich menuje murár) sa našli aj okolo prahu jedálne. Dal som tedy aj tento prah vytrhnúť. Dal som vytrhnúť aj prah, čo vedie z von do spálne a aj ten, čo vedie z prednej izby. Načim dať vytrhnúť prah aj kancelársky a na veľkých dverách. Ovšem aj lajsne. Mám sa tedy s čím zabávať. Priam a dívam len, ale sa výtečne bavím. Včera podvečer som rozhŕňal štrk a už aj vidno následok: dnes nebolo vo dvore blata. Záhradu som ešte neočistil. Dosť ľahko, že ju ani neočistím. Tráva bujnie až radosť. Chodník ledva vidno.

Končím. Marka ma prišla volať na večeru. Vše tak na čas dopisujem svoj polhárok, ktorý iste stojí za tvojich päť listov, ale len čo sa dĺžky týka. Obsahom ma predčíš. Máš v písaní listov prax. Ja som odvykol.

Ako sa máš? Píš mi čím skorej a čím najviac a ešte čím dopodrobnejšie.

Bozkávajúc Ťa som Tvojím oddaným

Janom

NB. Na večeru som nemal šnicle, ale kurací paprikáš. A i jasní sa, paráda tedy bude veľká.

List 209. Anne Jesenskej (v Bánovciach 3. VIII. 1913) ^[1100]

Drahá Anna,

list^[1101] som dostal, ale si ma aj naľakala s ním. Menovite tie doktorské vizity sa mi nepozdávajú. Injekcie do nohy? Čo je to a na čo je to? Prečo musíš dostávať injekcie každý deň?

Teší ma, že máš apetít, ale pri toľkých tortúrach^[1102] sotva stučnieš.

Na každý pád vydrž 6 týždňov. To musíš urobiť. Keď si sa doktorke so všetkým podrobila, podrob už aj tomuto. Ja Ti sľúbim, že nepôjdem do Tatier, ale Ty mi musíš sľúbiť, že prídeš celkom vykurovaná domov, a preto aj zostaneš v kúpeli 6 týždňov. Radšej aj ja pôjdem ta na jeden-dva dni viac razy. Už dnes som sa chystal, ale odložil som si to na budúci týždeň. Šiel by hneď, ale ma hatia licitácie, ktoré mám budúceho týždňa a potom od 16. pojednávania sa už započnú. Júl bol temer celý prázdny. Mali sme sa skôr pobrať do kúpeľov.

Marke kačicu nedám piecť, ačpráve mi trčí z úst teľací šniceľ s prezľami. Vydržím, až Ty prídeš a upečieš, alebo si ju dám upiecť Viestke,^[1103] poťažne Viere,^[1104] lebo v Markine kuchárske vedomosti neveľmi dôverujem a čo sa upečenia kačky týka, prestáva moja dôvera. Požičané kačky už vrátili, tedy nech Tvoj „hnev“ prestane. Sú veci, ktoré ľudia nezabudnú vrátiť a ostatne, veď som ich ja jedol. Proponoval som, aby kačky nevracali, ale si nedali povedať. (Nebuďme malicherní!)

Viera bola dnes utrápená, že si jej nepísala, ja som sa čudoval, že máš toľko času a nepíšeš. Píš jej, čo len kartu, každý deň. Aj ona Ti píše. A posielaj jej pekné, umelecké, ktoré by mohla do albumu vložiť.

Do parády Dohnánymu^[1105] zosypal sa dážď. Díval som sa na ňu z okna. Richtár zakomandoval: „csapat jobbra, balra néz“.^[1106] A vysolil slovenskú reč. Po skončení spievala dalárda^[1107] po maďarsky akúsi „soká, soká“.^[1108] Potom odpovedal Dohnány slovensky s pátosom pekne. Hop! Pred rečou bola trúbová muzika a po rečiach zase spev a trúby, ktoré zatrúbili marš a lampióny sa zakývali. Odišli Pastierskou a Poštárskou a bola zase tma a dážď. Ja som šiel po paráde navštíviť samotnú Viestku (manžel bol v Ilave), ako slamený vdovec ku slamenej vdove. Malý nemá osýpky, ale len akýsi výsyp.

Kedy prídem Ti odtelegrafujem. Bozkávajúc Vás, som Vaším oddaným

List 210. Anne Jesenskej (Bánovce, dňa 4. VIII. 913) ^[1109]

Drahá Anna!

Na sobotu Ťa navštívim,^[1110] ak sa len nieči nestane. Odtelegrafujem Ti, ak pôjdem. Zaopatri mi izbu na deň, dva. Šaty a paklík karát Ti pošlem. Popros mamu^[1111] aj v mojom mene, aby Ťa neopúšťala a nenechávala samotnú. Tuším majú prísť aj povereníci,^[1112] ale ja ich, ak neprídu do soboty, veru nepočkám. Za listy a karty Ti ďakujem,^[1113] aj za to, že myslíš na mňa. Srdečný pozdrav! Bozkávam Ťa aj ja.

Tvoj oddaný Jano

Pôjdem do Trenčína a nakúpim umeleckých karát. Do tých len tieto socháňovské^[1114] prijímaj.

Bozk. Tvoj Jano

List 211. Anne Jesenskej ^[1115]

Vo večernej sentimentalite som Ti napísal nasledovný sonet. Nadpis má: „Žene“,^[1116] a zneje nasledovne:

List 212. Anne Jesenskej (Bánovce, 5. VIII. 913) ^[1117]

Drahá Anna,

slečna od Viestov^[1118] ma po odoslaní paku prekvapila, že si aj svetlú blúzu žiadaš a biele šaty, potom ešte čosi, čo mi nechcela povedať. Mne si len o svetlých šatách písala a tie som Ti poslal. Prečo sa na mňa neobrátiš rovno. Ja, keď nie lepšie, ale iste tak dobre vykonám ako Tvoja slečinka, ktorá bez toho nemá času. Svetlú blúzu som nemohol nájsť a hľadali sme ju všetci. Označ, kde je — a pošleme Ti ju. Biely kostým vari nepotrebuješ, keď máš svetlý!

Srdečný pozdrav!

Tvoj Jano

List 213. Anne Jesenskej (V Bánovciach 5. VIII. 1913) ^[1119]

Drahá Anna,

šaty Ti posielam, ale neverím, že ich budeš nosiť. Dnes už za rána tak praží slnce, že som sa už zapotil a inakšie ani v Sliači nebude. Proboval som aj fľaky vyčistiť. Niektoré vyšli. Niektoré tvrdošijne tam zostali. Čo som mal robiť? Tam som ich nechal. Sú to, zdá sa mi, celkom malicherné bodky, ktoré len dobré oko vidí, čo fľaky hľadá na Tvojej sukni. Slečna Viera^[1120] bola tu včera kvôli šatom, ale doma mali toľko roboty, že som jej povedal, ja to urobím. Ešte aj Marka išla pomáhať im pigľovať. A pigľovala od 3. do 7-mej. Zajtra, v stredu, cestuje p. Viestka^[1121] preč. Preto to zháňanie.

Opakujem, že si ma minulým listom znepokojila. Tie injekcie mi udreli klin do hlavy a darmo si lámem hlavu, aby uhádol, na čo sú, nie som vstave riešiť otázku. V sobotu zaiste prídem Ťa pozrieť,^[1122] lebo nemám pokoja. Cez nedeľu by zostal tam a na pondelok by sa vrátil, lebo v utorok mám už pojednávanie. Práve včera prišlo, aby ho čert vzal.

Žijem jednako pri teľacích. Včera som mal od Heindlov^[1123] prasacinu, ak Ťa to zaujíma. V nedeľu som u Viestov olovrantoval. Aj v sobotu večer som bol s nimi. Pozval som Viesta,^[1124] ako domáceho pána, ktorý sa pred hosťom neženíruje a robí tak, ako keď je sám. Nervózny, vždy napajedený, kričiaci a nikdy poriadnu odpoveď žene alebo Viere nedávajúci. Spýtal som sa Viestky, či je vždycky taký? Ponosovala sa, že vše je najedovaný. V banke sa vraj napáli a zostáva napálený. Nuž, ak je vše taký, chudere Viestke nezávidím, ani Viere. To je peklo a nabudúce ich obídem, keď bude Viest doma.

Dlážky majú dnes dávať nové. Chcel som okolo múrov betón a naspodku tiež, ale som si to rozmyslel. Huba sa ťahá popri múroch a vyrastá cez škuliny. Dal som naviesť trosiek, ktoré sušia a vlahu neprepúšťajú. Múry dookola nakarbolínujem a bude. V kancelárii som dal, ako vieš, betón, a predsa huba vyrastá pri dverách. Nuž náš dom je chorý tiež a zišlo by sa ho operovať na mnohých stranách a okúpať celý v karbolíne. Možno, že by tak vyzdravel.

Redaktor našich noviniek dal svoj dopis aj do nich a rozpísal sa o sebe až na dvoch miestach.^[1125] Ak Ti expediterka^[1126] poslala novinky, môžeš prečítať. Som presvedčený, že bude v dopisovaní o tomto predmete pokračovať a vychváli toho „jedného Slováka“, čo bol za „záujem“ mestečka ešte pár razy. Možno, že v budúcom čísle vyjde aj jeho fotografia a Socháň počne vydávať s jeho obrázkom nové album, ktoré sa bude menovať: „Výtečníci slovenskí na perifériách“. Smiešno!

Pozdravujem Ťa na stotisíckrát aj s mamičkou som

Tvojím oddaným Janom

List 214. Anne Jesenskej (Trenčín, 6. VIII. 913) ^[1127]

Srdečný pozdrav z Trenčína. Pijeme kávu v Eržébetke. Odprevadili sme pani Vierku,^[1128] starého Viesta,^[1129] Marku a Bara.^[1130] V sobotu Ťa navštívim,^[1131] ak nejaká prekážka nepríde, Vlado^[1132] síce má prísť v piatok večer, ale darmo je, v sobotu musím odísť, lebo ináče neprídem k návšteve.

Bozkáva Ťa Jano

List 215. Anne Jesenskej (Trenčín, 8. VIII. 913) ^[1133]

Pozdrav! Jano

List 216. Anne Jesenskej (Trenčín 8. VIII. 1913) ^[1134]

Pozdrav! Jano

List 217. Anne Jesenskej (Bánovce, 12. 8. 1913) ^[1136]

Drahá Anna,

dorazil som šťastne zase do našich slávnych Bánoviec. Od Zvolena až na Vrútky som sedel v jedálni a strovil v žiali tri fľašky piva. Do Kremnice sedel so mnou Lajko Medvecký,^[1137] ktorý mi rozprával o svojom položení, čo sa jeho manželského stavu týče. Povedal, že sa nerozsobášuje, aby mu nenapadlo druhý raz sa oženiť. Cestoval aj advokát Lehotský^[1138] do Štubnianskych Teplíc aj s dcérou. Veľmi antipatický človek, taký vidiecky medveď, ako nás je sto do sto. Napadlo mi, či to nebol ten starostlivý otec, ktorý dával dostaveníčka s dcérou v Tepliciach Štubňanských a od ktorého som aj ja dostal rendezvous,^[1139] na ktoré som sa ale nedostavil. Netvrdím, že to on bol, len mi tak napadlo, či to on nebol. V Martine som sa stretol s Vančom,^[1140] ktorý prisadol a ktorý sa mi zase nepozdal takým antipatickým, za akého som si predstavoval. Nevedel, že je Daxner^[1141] pod policajným dozorom, len rozprával, že údajne nechce dať osvedčenie, že majetok Rovnianskovský, ktorý kúpil v mene Tatry a formálne si dal na seba písať — by patril skutočne Tatre. Medvecký mi tiež vravel, že s terajším direktorom Tatry Paulinym mávajú bratia časté škriepky a že by pod Paulinym, intrigantom a surovcom neslúžil etc.

Doma som našiel Viesta,^[1142] starého p. Kňazoviča^[1143] a slečnu Vieru.^[1144] Bol som s nimi na večeri u Hlavinov,^[1145] kým dvaja predošlí neodišli s večerným vlakom. S Vierou sme boli ešte obzrieť zrúcaniny fundárekovskej fabriky, ktorá, kým som bol preč, až do múrov zhorela. Viest, pravda, hneď podozrieval, že sa Fundarek^[1146] sám podpálil, lebo sa pred pár dňami dal asekurovať a hneď na to zhorel, pri tom všetkom, že keď oheň vypukol, nebol ani Fundarek, ani Fundarková doma.

Okolo pol desiatej som si ľahol a rozmýšľal o Tebe, čo asi robíš, či si tiež tak nemohla zaspať do 12-tej ako ja. V nedostatku matérií som čítal Tvoje staré listy, keď si mi ešte vykala a nebola mojou ženou. Čo nenarobí zvyk — a či je to láska?

Vtedy sme si v listoch dohovárali, čo sme takí chladní jeden voči druhému — a teraz, myslím, že sme proti sebe omnoho teplejšími, ako sme vtedy boli, či nie?

Povereníci boli v Bánovciach.^[1147] Vlado,^[1148] blázon, nie že by bol u nás spal samotný ako v raji, ale spal u Viestov v malej izbičke. Izák,^[1149] že spal v hostinci. Večerali u Hlavinov, potom šli k Barónovi na čiernu kávu a vrátili sa domov okolo 12. v noci. Údajne odhovorili Vlada od našich postieľ s tým, že vraj od karbolínu smrdí celý dom.

Akože sa máš, drahá Anča moja? Je preč jedna poobede. Iste šutruješ^[1150] stoličku na slnce v balkóne a hreješ sa. Tu svieti, ale aj oblakov je plno na nebi a o chvíľku iste nebude a tak je to aj s Vami takiste. Na každý pád Ťa navštívim ešte raz, ale aby tá návšteva nebola nebezpečnou a aby si sa nestala nevernou svojej doktorke — budem s tou návštevou odkladať a musíš ma tri razy zavolať, ak chceš, aby raz prišiel.

Na Marku Viera rozprávala, že jeden deň, keď som bol preč, bola 8 razy u nás a ani raz nenašla ju doma. Chcela hroznový košík a nemohla sa dobyť. — Aj prasce sú vraj nečisté, ale sa o všetkom sám musím presvedčiť a zreferujem Ti. Perinku som dal oprať a vypigľovať. Akonáhle bude hotová Ti ju pošlem aj s ostatnými vecami, čo si si žiadala mimo cigariet, ktoré som v Trenčíne nekúpil.

Dlážku už robia a búchajú až tak cvendží v ušiach. Aj prach mi prišiel, ktorým zem posypem, aby som huby celkom nevypliznil.^[1151] Je to vynález istého Oravca, ale či bude stáť niečo, uvidíme.

Dnes na predobed som zjedol jeden celý údený jazyk, ktorý starý pán Kňazovič doniesol aj s ostatnými jazykmi svojej hladujúcej dcére^[1152] a ktorá mi z nich už dva darovala, vzdor mojemu veľkému vzpieraniu sa, — no a jeden som hneď na desiatu strovil, tak že som ani obedovať nemohol. Možno, že si Marka zaprehendovala, že som s jej obedom pohrdol. Teraz ma smädí a neškodilo by mať Tvojej vody s liter, je ona predsa ľahšia ako tunajšie pivo.

Anna moja, usiluj sa s tými kúpeľmi, injekciami etc. etc, aby si čím skôr vyzdravela celkom a domov prišla prevziať komando a vladárenie. Pustým a opusteným zdá sa mi všetko, keď Teba niet. Takým rozháraným, neskonsolidovaným sa cítim, bez chuti a energie, ako v Kaccerjamri,^[1153] alebo horúčke by bol.

Pretrhli ma v liste a je šesť hodín, čo pokračujem. Dážď sa zosypal a ľudia tiahnú zmoknutí z poľa fľuchtujúc na čas. Je to ozaj škandál, že sa nemôže obísť ani jeden deň bez dažďa. Človeku by sa chcelo hrešiť.

Medzi jednou a šiestou som zase strovil pol jazyka a Marke som povedal, že nebudem večerať. Chudera, skoro podskočila od radosti, keď som jej to zdelil. Je vôbec veľmi rada, keď mi nemusí variť večeru.

Nemám nič proti tomu, keď si nadobudneš nejakého tamojšieho slameného vdovca, ale mám nádej, že nebude z tých, ktorí nevedia chodiť. Vyber si nejakého poriadneho, ale ak sa dopočujem o ňom, počuješ, ani sto Sliačov mu nepomôže. Tedy, prosím, šikovne a aby sa nedozvedel. Ináče tá šnúrka mi je malou zábezpekou, lebo som okúsil, že sa dá potiahnuť.

Náš psík už zrovna nevie chodiť a musím ho tuším dať zastreliť? Zatáral sa do Nových Hájov a odtiaľ nedajbože dobehnúť pre nohy. Marka ho v náručí doniesla. Sama je v perióde lásky. Zaujímavé veci, čo?

Bozkávam Ťa srdečne a ľutujem Teba i seba

Tvoj oddaný Jano

List 218. Anne Jesenskej (Slávne Bánovce 16. aug. 1913) ^[1154]

Drahá Anna!

Za list, čo som dnes dostal^[1155] Ti, ďakujem. Už som myslel, že sa môj posledný stratil, keďže si sa chcela rozpuknúť preto, lebo som Ti nepísal. Ale pravda je, že tie listy idú dlho, ani čo by si na konci Uhorska bola.

Teší ma, že Jeho jasnosť nesekíruje, ale sa drží úradne, bez všetkých privátnych, nepohodlných chúťok. Azda len vyzdravieš — a to celkom a keď Ťa ešte raz navštívim ani Ťa nepoznám, čo tak stučnieš. Ale, čerta by Ťa nepoznal. Ani potme by Ťa neobišiel.

S Freundom som sa zhováral. Ten ustavične tvrdí len to, že tie doktorské manipulácie sú nepotrebné a slúžia iba na to, čo som už písal. Tampóny a injekcie boli by sa mohli aj doma dávať. Malo sa ísť k špecialistovi, ten by bol určil, kde je chyba, čo je za choroba a bol by dľa toho nariadil kúru etc etc. Slovom, čo aj predtým vravel. Akosi veľmi nedôveruje tej Tvojej doktorke. Ale zdá sa mi, že aj tá určila chybu a tú kuruje.

Pani Medvecká^[1156] sa Ti tedy nepáči? Však ono ani mňa neoduševňuje, ale môže byť prostriedkom proti samote. Samota je pľuhavá. Niekedy od samoty rozbolí všetko, priam by bol človek aj celkom zdravý. Dupľom v týchto smutných časoch, keď sa leje od rána do večera desať razy. Od 15. prorokovali pekný a teplý čas. Krásni proroci! Zima je ako v októbri — a pľúšť, pľúšť. Ty máš aspoň chodníky, ale ja cestu s blatom po kolená. Však ju poznáš. Keby sme radšej spolu ňou chodili, alebo keby som sa aj sám brodil cez ňu, len aby Ťa už raz doma našiel a nie tú samotu s jednou odokrytou posteľou a jedným pohárom mlieka.

Marke som dnes povedal, že aby vyplela v záhrade. Že vraj, veď je už zima. Ťaží sa jej, ako tuším každá robota. Variť sa jej nechce, plieť nechce, čistiť a umývať nie, izbu prednú veru nezametie, nuž, čoby jej bolo príjemné, ktorá práca. Predvčerom a včera prala. Dnes behala po povale ako bláznivá, triaslo sa všetko a už myslel som, že prepadne do niektorej izby. Myslím, že som jej nemal dovoliť prať bez Teba. Bude to asi škandalózne vyzerať, čo ona poperie. Do Viestov sa kvázi už sľúbila,^[1157] ale teraz p. Viestka^[1158] sa dala opýtať skrze Vieru,^[1159] čo si bude žiadať, lebo vraj, ak moc, v Kubíne sa jej triafa akási, tú by si vzala. Neviem, aké má požiadavky naša donna^[1160] a či sú pre p. V. akceptabilné. Však Ti píšem zaujímavé veci.

Viest doniesol pľuhavé chýry o Tatre.^[1161] Že je to nie sanácia, ale hnanie do pažeráka Sporiteľne. Majú v Tatre akéhosi Čecháčka,^[1162] pre ktorého Fedor^[1163] musí ísť údajne z Tatry preč. Kubín, Senica, Bytča, kde sú filiálky Tatry, chcú zriadiť nové, osobitné banky. Pauliny^[1164] intriguje proti bratom. Vo Vladovi^[1165] že nemá opory, čo sa sanácie týka, takže Vlado už prestal chodiť do zasadania správ. Vraj preto, že keď sa čosi pojednávalo o Ivanovi,^[1166] poslal Pauliny bratov^[1167] ako rodinu von. Úradníci Tatry štrajkovať chcú a korporatívne^[1168] vystúpiť, lebo žiadajú naspäť od nich preddavky, čo si povyberali popredku na svoje platy a čo bolo dosaváď dovolené. Pauliny bol ten vraj, ktorý navrhoval, aby bol Daxner^[1169] postavený pod policajný dozor atď. Pán Viest síce všetko zväčšuje, ale sotva je to sanácia. Pravda bude to, že sa p. P. ukazuje chrapúňom, akým odjakživa bol. Vravel som, ako mohli takú obludu dať za hlavného správcu, čo aj len dočasného. Neohrabaný surovec a intrigán je to dľa mojej skromnej mienky.

Noc minula, čo som prestal v písaní. Zobudil som sa na plieskanie a šuchotanie dažďa. Vytiahol som žalúzie. Zase len pľúšť, pľúšť, blato, mláky. Šibe od Baróna^[1170] a celý gánok^[1171] je pod vodou. Na gangu matrace z postele — detto^[1172] moknú. Mare nenapadne ich dať do izby, kde je už dlážka hotová. A som jej rozkázal, aby ich nedávala na gánok. Sviňa a hlupaňa. Zakaždým, aby jej temný mozog osvietil človek. Jed po fruštiku^[1173] hotový a najhoršie je, keď sa niekto zrána nahnevá. Celý deň býva podráždený. Iste takým zostanem celý deň. Keby aj nie iné, nuž to cvendžanie dažďa v riňách a húkanie a prtošenie sa vetra ma rozlaďuje. Aký čert to je, že sa nevie vyjasniť a dva dni jedno za druhým pekne byť. Myslím si na Teba, čo asi robíš? (Je trištvrte na desať ráno). Či si tiež taká napálená ako ja a či tiež tak túžobne pokukávaš na nebo, či vidno na ňom aspoň jeden malinký, úzky, modrý štráflik. Už taký štráflik Ťa nádejou plní, že sa vyjasní. Lenže tu ho nevidieť a v Sliači akiste tiež nie. Ja sám som sa odel do čiernych šiat a vzal čiernu mašľu. Nech je smútok úplný a nech ho nosím aj ja, keď sa tak všetko zarmútilo hneď za rána.

V mestskom zasadnutí tuho pojednávajú o elektrickom svetle. Ja som síce na zasadnutí nebol, ale som videl akýchsi cudzích Nemcov rokovať s richtárom, apatekárom a inými. Chceli by árendovať fabriku Ballegovu,^[1174] ale ten im ju núka na predaj, kúpiť ju zase nechcú. Či zostaneme aj naďalej pri mesiačiku a či nám elektrické svetlo mimo búrok a blýskania bude niekedy svietiť, je tajnosťou budúcnosti.

I Viera i Draga^[1175] sú tarandy. Nerozmýšľajú, len trepú dve na tri, sľubujú do sveta a nič, alebo málo splnia zo sľubov. Draga, že sa vraj už iste vydá za toho akéhosi farára. Viera ma kedy tedy príde kuknúť, iste, keď sa už nemá kam vrhnúť od nudy a dlhého času. Ešte vše rozpráva o Kubíne, vzdychá a božeká, že sa nevydá, pôjde za sestru, potom, že sa obesí, alebo sa utopí. Včera mi doniesla pol oštiepka. Mal som aj chuť si odkrojiť, ale nožík sa mi zapotrošil a kým si človek nožík a kus chleba zoženie, prejde aj apetít. Spolu večeriavame niekedy a ja mám popri večeri zase len nastolený Kubín, Oravu, Rosenfelda, Čaploviča,^[1176] všetky kamarátky, kamarátov, vŕšky a vody, Oravu, kúpanie, kĺzačky, sánkovanie, etc etc. Aj mi je jej ľúto, že je tak bez kamarátky a sama. Nedivím sa jej túžbam ani najmenej, lebo sám to cítim, ako býva smutno na duši človeku samotnému.

Mame veru tiež nezávidím, že je teraz ani troška nie samotná a že sa jej v kruhu detí hlava krúti. Tebe sa od toho Thurzovho dievčatka^[1177] zakrútila.

Tie židule veľmi nepočúvaj, lebo sa všeličomu podučíš. Ten „ritka eset“^[1178] musí byť ojediným pádom. Očakávam Ťa po tých vypočutých diškurzoch „grundlich“^[1179] vzdelanú a očakávam, že ma potom o mnohom poučíš, o čom neviem. Bez otázky, že Tvoja pani doktorka má veľa za ušami. Neverím ani to, žeby viedla panenský život. To už jej figúra ukazuje. Ale je nie ani mak pôvabná a okúzľujúca. Iba ak tí mužskí boli zvedaví!

Ružičky v záhrade už zas veselo kvitnú. (Či som Ti to už písal.) „Drušky“ je obsypaná pukmi a každý deň produkuje svoje veľké, rozkvitnuté ruže, čo opŕchajú. Na ringlótke bolo na jednom konári toľko ovocia, že sa konár zlomil. Zrelé sú a dajú sa jesť. Sám som ich koštoval už viac razy. Sú sladké a mäkké. I slivky sa dajú jesť, len ich nemá kto a iste tak, ako sú dobré, aj opršia. Bystrické sú znamenité, len ešte tvrdé troška. Hrušky a jablká som nekoštoval. Sú všetky pekné a veľké, len na jednej jabloni ukázali sa divé, drobné jabĺčka. Tú musíme lebo zaštepiť, lebo dať vyťať. Zase len škoda, že sa Ty nemôžeš pohostiť na tom zrelom ovocí, keďže ho tak rada máš. Pravda, teraz iba ak pod dáždnikom by si šla, lebo dážď, ako píšem tento list, ani na minútu neprestal a je tomu už päť štvrtí hodín.

Od tých čias nová pošta prišla a doniesla mi od Teba kartu,^[1180] v ktorej sa akosi vyhováraš, že mi moc píšeš: „prišla na mňa mánia^[1181] písania.“ Dobre, že ma nepýtaš o odpustenie. Anča moja, veď keď príde od Teba list sa teším a tak mi je, akoby Ťa na chvíľu počul a videl. Nežiadam, aby si z akejsi povinnosti písala, ale len vtedy, keď sa aj Tebe žiada so mnou podiškurovať a mňa vidieť. Taká mánia mňa iba teší. Vidíš aj z tohto listu, že ak niekto z nás má mániu písania, tak som to ja, ale to nie je mánia, to je túžba za Tebou a sentimentálnosť bez Teba. Tu máš vyznanie lásky. A ty, prosím Ťa, nezaľubuj sa do druhých!

Bozkávam Ťa

Tvoj oddaný Jano.

List 219. Anne Jesenskej ^[1182]

Jano

Bánovce 17. VIII. 913

List 220. Anne Jesenskej (Trenčín 23. VIII. 913) ^[1183]

Pozdrav! Jano

List 221. Anne Jesenskej (Trenčín 23. VIII. 913) ^[1184]

Pozdrav! Tvoj Jano

List 222. Anne Jesenskej (Zvolen 27. VIII. 913) ^[1186]

Drahá Anna!

Pozdravujem Ťa odtiaľto, odkiaľ som Ťa ešte nikdy nepozdravil — zo stanice zvolenskej. Doktorka Tvoja musí byť veľmi dobrou priateľkou s tým Sinészom^[1187] — obďaleč sedí on a ona pri ňom.

Tvoj Jano

List 223. Anne Jesenskej (Bánovce, 27. VIII. 913) ^[1188]

Drahá Anna!

Už som doma. Na štácii čakali Viera s Markou^[1189] a čudovali sa, že si neprišla. Marka zhíkla, keď som jej povedal, že ešte dva týždne. Večeral som u Hlavinov,^[1190] ale dali paprikáš, iste zo starej kačky, taký tvrdý bol, že som ho tak nechal. Vypil som ešte čiernu u Baróna^[1191] a teraz som doma o 1/4 na 10. Pred spaním Ti volám z ďaleka dobrú noc!

Tvoj Jano

List 224. Anne Jesenskej (Žilina 27. VIII. 913, 2 h. 10) ^[1192]

Dr.^[1193] Anna!

Už som v Žiline. Čakám vyše hodiny. Cestou sa mi nič zvláštneho neprihodilo. Na Vrútkach som sa stretol s Hodžom.^[1194] Žena s deckom sú mu na juhu. Do môjho vagóna v Martine už druhý raz prisadol slúžny Ujh.^[1195] Mal som mu chuť palicou zaťať cez hlavu, ale, ako každý i ja som si to rozmyslel.

Srdečný pozdrav

Tvoj Jano

List 225. Anne Jesenskej (Žilina, 27. VIII. 913, 2 h. 30) ^[1196]

Dal som si čiernu kávu a cigaru. Pijem a fajčím čakajúc, kým ma zavolajú do rýchlovlaku. Tam už neviem, čo si dám. Jedny novinky. Ty teraz iste odpočívaš na stolici chorých.

Pozdrav!

Tvoj Jano

List 226. Anne Jesenskej (Bánovce, 29. VIII. 913) ^[1197]

Drahá Anna,

listy sa nám budú križovať,^[1198] lebo aj ja som Ti sľúbil list i Ty mne. Mali by sme čakať, kým prídu, ale tak by sme sa ich nikdy nedočkali. Viem, že Ty budeš čakať za mojím, preto Ti aj píšem, aby si sa nesklamala.

Slováci málo cestujú. Celou cestou som sa len s Hodžom^[1199] stretol a v Trenčíne s Mičátkom,^[1200] ktorý prišiel aj so ženou do Trenčína na pár dní. Na stanici, ako som Ti písal, ma Viera s Markou^[1201] čakali. Viera mi vravela, ako ony vyriadili všetko, ako Marka vyrajbala izby etc etc. Ale veru vzdor tomu, že Ťa Mara očakávala, tú čistotu som nevidel. Kancelária bola zapadnutá prachom. Na wertheimke je dosaváď na prst prachu, do ktorého som ja pred týždňom Vierino meno napísal, to zapadlo a keď v sobotu riadili, Viera napísala do prachu meno Mary, aj to už pomaly zapadúva a keď prídeš, môžeš si aj Ty svoje meno napísať. Za kanapou^[1202] malta, piesok, čo som ja pred mesiacom zoškrabal. Riadili, rajbali, ale maltu a piesok tam nechali. A v prednej sa tak riadilo, že len kraje porajbala Mara, ale koberce nevyprášila a tak prach koberca už aj dlážku zašpinil. Báječne čistotná osoba naša Mara, môžem povedať. A aká je rezistentná.^[1203] Ako som prišiel, na druhý deň žiadala peniaze a v sobotu som jej 10 korún nechal, predtým asi štyri dni 16 korún. Žiadal som, aby mi porátala, na čo vydala od soboty do štvrtku 10 korún. Myslíš, že mi porátala? Pemrlíky, pracháč, farba a kačky tiež nemohli hlady trpieť. Kým neporáceš, nedostaneš, hovorím, ale neporátala, musel som ustúpiť ja a dať. Večer mi povedala, že aby Gombašovie Marka^[1204] šla ku slečne späť. Videla ju zhovárať sa s ňou a iste žiarli. Zahrozil som sa jej, ak nechce doslúžiť, môže aj zajtra ísť. Ja ju nepotrebujem, ak nebude poslúchať. Potom sa zviechala a šla. Myslím, že ju aj odprášim, aj tak nestojí nič a neurobí nič, ale bez Teba to nechcem urobiť. Ale aby si jej dary nekupovala. Nezaslúži. Ináče vraj že do Viestov nepôjde,^[1205] že sa vydáva (?). Kto by ju chcel, takú jadernicu.

V kancelárii sa už aj ďalej od dvier ukazujú huby, čo ma náramne teší. Sitár^[1206] zas nevie dohotoviť spálňu. Čert mi pošepol tohto somára zavolať. Maliar nemôže pre Sitára, Sitár pre Lapára,^[1207] Lapár bohvie prečo. Postrieľal by ich všetkých na hromadu. Za dva roky potrvá, kým sa dohotoví spálňa a potom ešte kde sú druhé veci.

Teší ma, že od pondelka na týždeň budeš doma. Aspoň už svoju ženu budem mať pri sebe, keď som kvázi bez kvartieľa a nemôžem sa obzrieť, aby ma niečo nehnevalo. Veru, tvrdím, že 6 týždňov byť tam, bola vec nepotrebná, ale keď už doktor je, treba ho aj počúvať, aby si človek neposlušnosť nedajbože eventuelne nevyhadzoval na oči. Stučnela si kilo za mesiac, za 6 týždňov stučnieš polkila, všehovšudy poldruha kila a čo ma najväčšmi trápi je to, že Ty sotva všetko povieš mne a iste zatajuješ aj boľasti, ktoré ešte máš. Niekedy sa prezradíš, že keď chytro skočíš, keď sa vystrieš zas Ťa bolí, zo stanice si sa už dala odviesť, znak, že si bola ustatá, usilovne sa vymývaš etc., etc. — všetko znaky, že si ešte vždy nezdravá. Menovite okolnosť, že až od pondelka za týždeň strojíš domov prísť, že sa tedy Sliača držíš, ma utvrdzujú v tom, že si sa celkom nenapravila ešte a iba tajíš predo mnou a mamou, čo všetko Ti je. Napíš určite, kedy prídeš, aby som Ti mohol prísť oproti, možno že až do Žiliny. Ak nenapíšeš, alebo neodtelegrafuješ — budeš sama cestovať pol cesty. Vravela si, že nás prekvapíš, ale to nerob, lebo sa môžeš sama prekvapiť nad všeličím.

Neuhádla si, že sedím u Baróna, alebo v Košponte,^[1208] lebo poobede nechodievam na kávu, ale len večer k Barónovi, aj to nie vždy. 28. VIII., t. j. včera poobede, som bol doma, vytiahol som vankúš a ľahol si na diváň. Prezrel som Zlatú Prahu^[1209] a potom čítal Vajanského verše, aby si vedela! Tedy nie Barón, ani Köspont. Dnes tiež tak som si ľahol a čítal Est,^[1210] ale som ho nedočítal, lebo som zaspal a po spaní išiel som do záhrady na slivky, ktoré mi potom ťažili troška žalúdok. I včera i dnes ma navštívila slečna od Viestov^[1211] a presedela až do večere. Či robím, či nerobím, ona bez roboty presedí aj päť hodín. Nie som oduševnený za takú pracovitú včielku, ba, keby sa patrilo obdivovať, obdivoval by som ju pre jej nepracovitosť. A samý Kubín. Hlava mi treští od neho. Príď, príď a osloboď ma, keď nie od iného, aspoň od Dolného Kubína! Troška som falošný, že jej to do očí nepoviem, ale načo kaziť jej dobrú vôľu.

Vlado mi písal dnes, rozumie sa v zmenkovej veci.^[1212] Spomnel, že „pasú na Jesenskovcov“, zlý síce výraz, ale sa dá rozumieť, len to neviem, kto to pasie a prečo pasie. Pán P.?^[1213] No na mne sa ľahko popasie — tento rablóvezér^[1214] z „junáckej“ rodiny, ako starý Izák svojho synka menoval.^[1215] Škoda, že nemám Denník pri ruke, poslal by Ti ho. Ak ho nájdem, pošlem Ti ho. Starý kominár bráni mladého kominára, ktorý je „junák“ a nevie sa sám brániť. Uznáva, tento junák, že plačlivým hlasom prosil, aby ho Ujhelyi nezapísal (vraví, že poneváč sa jeho pád podobá pádu v denníku opísanému),^[1216] a predsa sa osvedčuje, vypovedúva Denník a vypovedúva Denník celá rodina aj s intrigánom a surovcom, ktorého už poznáš. To sú tí králici v našej maštali, čo sú najmenší a najväčší smrad robia.

Bozkávam Ťa a čakám Tvoj list

Tvoj oddaný Jano

List 227. Anne Jesenskej (Bánovce, 30. VIII. 913) ^[1217]

Dr.^[1218] Anna!

Posielam Ti náš najsrdečnejší pozdrav! Aby si ešte prv prišla, ako od pondelka na týždeň, ak možno obratom pošty, aby si sa mohla pokochať ešte v pekných dňoch, čo nastali a zopár tunajších gefrórenesov^[1219] zjesť.

Tvoj Jano

Ruky bozkáva Viera.^[1220]

List 228. Anne Jesenskej (Bánovce 1. IX. 913) ^[1221]

So skormúteným srdcom Ti oznamujem, že nám jedno prasa zdochlo na červienku a síce to menšie. Rád by som Ťa potešiť ja, ale je potecha vo vyšších rukách. Pohreb stál 1 korunu. Srdečný pozdrav! Bozkáva Ťa

Tvoj Jano

List 229. Anne Jesenskej (Bánovce, 2. 9. 913) ^[1222]

Dodatočne Ti zdeľujem, že príčina smrti nášho vrelomilovaného, nádejeplného, ale z tohto sveta povolaného prasiatka bola akiste tá, že služobnica jeho ho v dostatočnej čistote nedržala a na dvor nepúšťala. Chlievec nemal okna, slnce pražilo naň a tak i bez iného, už pre túto jedinú príčinu mohlo, ako sa hovorí, zdochnúť. Druhé je veselé vzdor smrti súdruha.

Bozk. Tvoj Jano

List 230. Anne Jesenskej (Bánovce, 2. IX. 913) ^[1223]

Drahá Anna,

dnes Tvoja karta vystala.^[1224] Keď máš taký dlhý čas, mohla by si denne písať.^[1225] Či tie záclony Ti prekážajú,^[1226] aby si sa mohla mame pochváliť, aká si bola usilovná? Zdeľ, koľko Ťa doktorka príde,^[1227] aby som Ti to mohol poslať. Sľúbené ruže by Ti bol poslal, ale keď si dostala od p. Turzovej,^[1228] vari ani netreba. Srdečný pozdrav!

Tvoj oddaný Jano

List 231. Anne Jesenskej (Bánovce, 2. IX. 913) ^[1229]

Drahá Anna, — prepáč! I dnes došla karta^[1230] a ja som Ti už doobeda vytýkal. Taká je divotvorná pošta v Bánovciach, že vše zabudnú celú poštu odovzdať a zakaždým čosi zostane v kešeni listonoša. Zúrive Ťa čakáme a menovite ja, aby si mi mohla gesellschaft bistovať.^[1231]

Bozkáva Ťa

Tvoj Jano.

List 232. Anne Jesenskej (Bánovce 2. 9. 1913 večer) ^[1232]

Drahá Anna!

Ani keď som bol zasnúbený, som Ti toľko nevypisoval, ako teraz, ba ani keď som ešte nebol zasnúbený, ale zasnúbiť sa majúci, som toľko nemyslel na Teba, čo asi robíš, ako sa máš, kde si teraz. Zaľúbil som sa do Teba po štvorročnom manželstve. Tu máš vyznanie lásky, na ktorom sa iste zasmeješ, ale darmo sa smeješ, nemáš pravdy, ale ja, lebo pravdu píšem, ináče, prečo by som o tom písal? Porovnávam. Keď tak porovnávam Teba s druhými, povedzme s p. Viestkou.^[1233] Veď Ty by si ani pozrieť nemala na ňu. Tak nízko stojí, čo sa ducha a srdca týka, o kráse ani nevravieť, okrem nosa, ale ani ona ho nemá vydarený. A spôsoby! Bože môj, že tie spôsoby toľko robia. Ale pravda je, že nespôsob môže zraziť človeka tak, že sa v ňom všetky city dokaličia. Alebo, povedzme napríklad Viera.^[1234] To je iba pekná tvár, ale prázdna, ako mechúr. Poznal som ju „durch“^[1235] a nenašiel som v nej ani omrvinky vtipu, nejakej vlastnej myšlienky. Tá len mhká a smeje sa bez príčiny a základu, takže človeka niekedy frapiruje, prečo a začo sa smeje. Býva mi časom až odpornou, taká holota sa ukáže z nej. No nech mi odpustí, že tak o nej píšem, ale keď porovnávam, — musím. S kým by Ťa ešte porovnal. Sám so sebou. Tu mi príde na um, že Ťa škoda, že si sa za mňa vydala. Pravdu majú tí, ktorí tak hovoria. Ja som Ťa veru nezaslúžil. Ty si fajnová a ja hrubý, mravná nanajvýš a ja v myšlienkach nemravný. Jadro by snáď bolo dobré, ale nemožno, nemožno to dobré jadro zachovať, keď aj vyklíči, ovinú ho zlé zeliny — a potom už len tie zlé zeliny vidno, plod skutočný nenájdeš, iba ak by si dlho hľadala. V Tebe vedomie povinností a ambícia plniť ich, vo mne už ochabol cit povinnosti — a dávno som bezcharakterným. Slovom, škoda Ťa. Ačkoľvek keď si ešte raz pomyslím, príde mi na um aj to, že keď ma Pán Boh so všetkým skáral, doprial mi aspoň dobrej ženy, ktorá je síce ďaleko a kuruje sa, ale predsa je a cíti sa aj sama mojou ženou. Usiluje sa domov prísť, uvidieť svojho nehodného muža a povliecť ďalej jarmo s ním.

Drahá Anna! Príď čím skôr! Život je krátky a pre mňa je škoda každej minúty, ktorú prežijem bez Teba.

Prepáč mi, že som Ti všetko toto napísal, ale postrádam Ťa, vzdor tomu, že sa smeješ a pochybuješ. Viem, že považuješ toto všetko za tirádu,^[1236] ktorá mi nesvedčí, ale práve preto, že viem, že mi to nesvedčí, nepovažuj to za tirádu. Tak a teraz Ti chcem zdeliť niečo novostí.

Mali sme zase oheň. Pil som práve čiernu kávu predvčerom večer v Kösponte, keď sa hostia schytili a utekali von, že horí. Vos^[1237] mi zakričal, že u apatekára. Pozrel som von oknom, ale rýnok bol tmavý, ako obyčajne. Vyšiel som naň a oheň voľakde v čertoch za Bánovcami, v Dolných Ozorovciach u Szokolóczyho štrassenkomissára.^[1238] Na druhý deň sme to boli pozrieť. Zhoreli bočné stavby pri tom dome s tým pekným stromom, kde stojí veľká smutná vŕba, ak sa pamätáš. Vrátil som sa po toľkom kriku a hulákaní naspäť a vypil ešte kalištek madeiry, aby mi cigaretka lepšie chutila a šiel spať.

V nedeľu som bol v mozi.^[1239] Publika bolo hodne, menovite Židoviek a tu som videl prvý raz v Bánovciach takú blúzku s výšivkami a vyšívanými rukávcami. Mala ju oblečená žena Goldnerova, tá čierna, dosť driečna Židovka, čo jej nedávno decko zomrelo. Takú blúzku by si si mala na každý pád zaopatriť. Patričnej Detvianke povedz, aby Ti vyšila zo tri. Zdá sa mi ale, že tie výšivky na blúzach, čo sme videli a čo som ja tu videl, nie sú ručnou robotou.

Počúvam, že sa naša Mara vydáva^[1240] a na fašiangy má mať svadbu a síce s tým jej kavalírom, ktorého som raz vyhnal z Marinej spálne. Neverím, že by to svadba bola, skôr pretext,^[1241] aby sa mohla vodiť s ním. Predvčerom ju o 11. večer videla Viera s ním. Včera o 10-tej ja. Nuž snúbenica by sa mala skôr vo dne vodiť so svojím snúbencom ako v noci, menovite po nedeliach. Nedávno žiadala Mara, aby som jej napísal pár riadkov, že ju prepúšťam. Odvolal som sa na Teba, že Ty s ňou disponuješ. Ale vravela, že je to ďaleko, kým Ty prídeš, že to potrebuje hneď. Napísal som jej tedy, že ju 1. novembrom prepúšťam. Bol by radšej, keby ju mohol prepustiť hneď, lebo je v dome celkom nepotrebná. Ráno o 8. zmizne a vidím ju len o 10. Potom na obed a poobede, koľkokoľvek razy idem do kuchyne, nenájdem ju tam. Dary jej nekupuj, opakujem, že ich nezaslúži.

Objednal som si umelecké karty z Minervy.^[1242] Na ukážku som Ti už poslal z nich. A sem Ti pripojujem zo pár karát, ak by Ti boli vyšli už tie, čo máš. Niektoré sú pekné. Mnoho nahulíc poslali, ale tie som vrátil. Boli z parížskeho salónu síce, ale nahulice. Tie si nemôžeme posielať. Musíme aj na to myslieť, čo by povedali o nás slečinky na pošte. Ja síce o to nedbám, ale Ty!

Spálňu som už dal zamaľovať. Ale Sitára s dvermi a s priečkami nevidno. Ten to tuším nedokončí tohto roku. Takého darebáka remeselníka som ešte neskúsil. Zdá sa mi, že ten iba jarmočnícku robotu fabrikuje, za ktorú sa potom po nedeliach a po piatkoch nacucá ako špongia, z ktorej keby ju človek žmýkal, by aj na tretí deň pivo kvapkalo. Vravia, že Amerikáni sú všetko takí remeselníci, kým im trvajú groše, čo tam zarobili.

Moja kuchárka sa minulú nedeľu zase odhodlala upiecť kačku. Zjedol som z nej dve nohy a kus chrbáta, — ostatok som nevidel. Pojedol ich majnlieber.^[1243] Nech mu padne na úžitok. Dnes sa zase ukázali vyprážané teľacie šnicle, tento raz na tekvici.

Fotografiu jednu len vezmi. Aspoň nejakú pamiatku na čudný Váš Sliač, čo všetko vykuruje a každú chudú dámu vytučí, posilní, že môže napotom decká rodiť. Bez fotografie by Ti zostali len pohárik a čuterka,^[1244] čo upomína iba vodu, od ktorej ma žalúdok bolel. Ako som odišiel zo Sliača, žalúdok ma ani raz nebolel. Znak, že to bolo od vody. Pravda, ani červené víno som od tých čias nepil, ani huby nejedol, ktoré teraz ozlomkrky suší Tvoja slúžebná. Nie je tedy isté, že to bolo od vody.

Viestovci^[1245] majú prísť oddnes na týždeň. Dľa Tvojich listov by ste asi odrazu prišli. Ešte raz Ťa prosím, odpíš, kedy prídeš. Ak budem môcť, prídem Ti v ústrety, keď nie do Žiliny, aspoň do Trenčína.

Dnes sme kupovali drevo. Mara vravela, že ani prvé je nie zaplatené. Ja som Ti ho platil. Odpíš, či si ho platila či nie. Fojtíkovcom^[1246] nechcem byť dlžen. Pamätám, že si veľmi urgovala zaplatenie a preto mi je divné, že je drevo neplatené.

By si sa mohla vybrať s pánom otcom,^[1247] ktorý Ťa príde navštíviť a mohla by si sa aj Ty v M.^[1248] staviť, aspoň by si sa všeličo dozvedela. Do Daxnerovcov môžeš ísť.^[1249]

Do tých čias, kým Ťa skutočne nevybozkávam, bozkávam Ťa v duchu

Tvoj Jano

List 233. Anne Jesenskej (Bánovce 3. IX. 913) ^[1250]

Drahá Anna, — v piatok bude šesť týždňov, čo si preč, to je predsa škandál! Odpíš mi to, čo som Ti písal, aby si sa mohla vyslobodiť a nemusela v Sliači aj zimovať. Okolo decembra snáď len budeš doma?^[1251]

Tvoj Jano

List 234. Anne Jesenskej (B. 3. IX. 913) ^[1252]

Anča, — Viera slečna^[1253] Ti odkazuje, aby sa Ti už páčilo prísť. Ja sa k jej odkazu pripojujem. Svine dochnú, krti drhnú, kačky sa hore kopytami vyvracajú, náš kohút je smutný. Všetko pre Teba. Naozaj, kedy prídeš?

Tvoj Jano

List 235. Anne Jesenskej (Bánovce, 3. IX. 913) ^[1254]

Milovaná Anča, každé dve hodiny Ťa budem upomínať, že je už kon(i)ec kúpeľnej sezóny, ačpráve si len teraz rozmyslelo slnce, aby aj dlhšie svietilo na nás, nie len minútu. Srdečný pozdrav a štyri bozky

Tvoj Jano

List 236. Anne Jesenskej (8. IX. 913) ^[1255]

Dnes šli ráno oproti Viestke — Viest a Viera.^[1256] Dal som Ti telegrafovať, aby si v pondelok prišla — bol by Ti aj ja šiel oproti a boli by sme všetci naraz prišli do tohto pekného mestečka. Včera som sa aj rozlúčil so slamenovdovským stavom a prišiel som o 4. ráno domov, v tej nádeji, že už len ako manžel vystanem. A tu máš! Vo štvrtok! Zo štvrtku bude iste aj druhý štvrtok a potom príde zas niečo. Mala si už pred dvoma týždňami prísť!

Tvoj Jano

List 237. Anne Jesenskej (Bánovce 8. 9. 913) ^[1257]

Drahá Anna! To ani ináč nemohlo byť. Ale si aj fajn vykurovaná, keď pre takú cestu sa môže všetko pokaziť. Ja Ťa už ani nečakám. Ak chceš aj prezimuj v Sliači. Viem iste, keď aj neprezimuješ, ale budeš posledným hosťom v Sliači.

List 238. Anne Jesenskej ^[1258]

Sklamal som sa v Tebe a viac listov odo mňa nečakaj.^[1259] Rozlučujem sa s Tebou. Ďakujem Ti za všetky dosavádne radosti, čo si mi poskytla. Odpusť za trpkosti, čo som Ti spôsobil. Pá! Adio!^[1260] Porúčam sa. Ak by sme sa v živote ešte niekedy stretli, dovoľ, žeby Ťa mohol iba klobúkom pozdraviť, ako takú, ktorú som vždy srdečne miloval, ale ktorú som stratil.

Moja úcta! Tvoj Jano

List 239. Anne Jesenskej ^[1261]

Ale mi to aj vŕta v hlave, že práve Ty musíš byť posledná, ktorá odtiaľ odíde, ak totižto vôbec odíde. Ty sa len pretvaruješ, ale vlastne Sliač Ti prirástol ku srdcu, alebo niekto v ňom. Maj si ho. Som presvedčený, že Ťa iba pumpujú, umele predlžujú Tvoj odchod — a Ty rada zostávaš. Netaj. Tak je to. Dohovorili ste sa s doktorkou.^[1262]

List 240. Redakcii Národných novín (V Bánovciach, 31. XII. 913) ^[1263]

Slávna Redakcia Národných novín v T. Sv. Martine

Ráčte pripojené reflexie uverejniť v Národných novinách,^[1264] ak totižto zodpovedajú a hodné sú uverejnenia. Ak nie, hoďte ich do koša.

S úctou Vám oddaný Dr. Jesenský