ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 241. Anne Jesenskej ^[1265]

Drahá Anna, už je pol jednej poobede a ešte nás nevolali. Pochodil som celý Trenčín, len sa tak leje zo mňa. Obedovať niet kde, všade každé miesto zaujaté. Pivo komisné, že sa nedá piť. Žrádlo ešte horšie. S Vladom som sa stretol už oblečeným,^[1266] s kolegom Vanovičom^[1267] Vlado včera cestoval do Prešporku ako saniťák.^[1268] Francúzi už tiež mobilizovali.

Pozdrav! Jano

List 242. Anne Jesenskej (Pozsony, IV. honvédkerűleti fogház, 1914 évi, aug. 8 án) ^[1269]

Anča moja drahá,

a helyett, hogy valahol a határszéleken verekednék az ellenséggel, idecsuktak, nem tudom miért, mert az az ok, hogy bort akartam venni, a mitől a hadnagy eltiltott, de a kinek engeldelmeskedtem is, nézetem serint nem oly súlyos fegyelem sértés, mely miatt bajom lehetne, ámbátor hiszen van úgyis, eddig is elég.

Ez a sors! Viselem türelemmel, viseld Te is kérlek nyugodt lélekkel, ne bánkódj es ne higyj semmiféle rémhíreknek.

Eredetileg Tersztyenába voltam beosztva, de azon hadnagy feljelentése folytán, aki szakaszáva Alsó Kubinba ment és azt hiszem Nemáknak hivják, — Zsolnán leszállítottak, Trencsénbe vittek s onnan ide. Itt ki is hallgattak, de az iratok Trencséneből még nem jőttek, tehát addig még nem tudom a voltaképeni vádat. Lelkiismeretem nyugodt, élek és egészéges vagyok, bár bizony szomorkodom és fáj a szívem, hogy bent kell lennem amikor az egéz világ verekszik, ámbátor ujság nem jőn hozzám s így a háborúról semmit nem tudok.

És te hogy vagy! Írjál, lehet, hagy beengedik a leveledet.

Csókollak s őlellek számtalanszor

Tvoj Jano

IV. honvédkerűleti fogház, Pozsony

Preklad: Bratislava IV., vojenská okrsková väznica, 8. aug. 1914

Anča moja drahá,

namiesto toho, aby som niekde na hraniciach krajiny bojoval s nepriateľom, zavreli ma sem,^[1270] neviem prečo, lebo to je príčina, že som si chcel kúpiť víno, čo mi zakázal poručík, ale to som aj počúvol; podľa môjho názoru, to nie je taký hrubý priestupok proti disciplíne, kvôli čomu by malo byť zle, hoci i napriek tomu zla je už aj beztak veľa.

To je život. No znášam ho trpezlivo, znášaj ho aj Ty, prosím, s kľudným svedomím, nesmúť a never nijakým poplašným správam.

Pôvodne som bol zadelený do Trstenej,^[1271] ale na základe udania toho poručíka, ktorý so svojou skupinou išiel do Dolného Kubína — a myslím si, že sa volal Némak^[1272] — v Žiline mi dal rozkaz vystúpiť, zobrali ma do Trenčína a stadiaľ sem. Tu ma aj vypočúvali, ale dokumenty z Trenčína ešte nedošli, takže dobre ešte nepoznám skutočnú obžalobu. Svedomie mám pokojné, žijem a som šťastný, hoci smútim a bolí ma srdce, že musím byť zavretý, keď sa celý svet bije, hoci noviny mi nechodia a tak o vojne neviem nič.

A Ty sa ako máš? Píš,^[1273] snáď mi dovolia doručiť list. Bozkáva a objíma Ťa nespočetnekrát

Tvoj Jano.

List 243. Anne Jesenskej (Pozsony, IV. honvédkerűleti fogház 1914-evi augusztus 15 ei.) ^[1274]

Édes Annám, még mindíg itt vagyok, de miadtam ne aggódj. Az igazat ki kell derítteni és ki is fogják. Van extra kosztom, amellyel meg vagyok elégedve, de csaphatnék lukuluszi lakomákat, azok a szabadságot nem pótolnák. Életemben most előszőr vagyok becsukva. Igaz nagy lelki győtremeken estem keresztűl és fáj a szívem még most is, de már nyugodt vagyok, bízok a szabadulásomban. Kérlek, ne csűggedj te se! Légy te is nyugodt. Mihelyt szabadulok, megtáviratozom. A bánásmód jó. Naponként sétálok egy-egy órácskát, a revides szuronyos őr azonban vigyáz. Délutánonként besűt a cellámba (13 számú) a nap. Micsoda győnyőrű idők vannak. Írj egy sort, hogy vagy? Számtalanszor csókollak és őlellek. Az ismerősőket, Viestékat űdvőzlőm.

12. napos szakállamat leborotváltadtam. Olyan volt, hogy sajnáltam megválni tőle.

Láttam! 1914. VIII. 16

Szücs. [Jano]

Preklad z maďarčiny: Bratislava, IV. okrskové vojenské väzenie, 15. august 1914

Milá Anna, ešte vždy som tu, ale pre mňa si nerob starosti. Pravdu musia zistiť a aj ju zistia. Mám extra stravu, som s ňou spokojný, mohol by som vystrájať lukulovské hody,^[1275] ale tie by slobodu nenahradili. V živote som prvý raz zavretý. Je pravda, prešiel som cez veľké duševné trýzne a srdce ma bolí aj teraz, ale už som pokojný, nádejam sa, že ma prepustia. Prosím Ťa, nezúfaj ani Ty! Aj Ty buď pokojná. Akonáhle ma prepustia, pošlem Ti telegram.^[1276] Zaobchádzajú so mnou dobre. Denno-denne sa prechádzam 1-2 hodinky, …ale dozorca s bodákom stráži. Poobede nakukne do mojej cely (číslo 13) slnko. Aké krásne časy sú teraz! Napíš aspoň riadok, ako sa máš? Veľa ráz Ťa bozkávam a objímam známych, Viestovcov pozdravujem.

Dvanásťdennú svoju bradu som si dal oholiť. Taká bola, že som ľutoval vzdať sa jej.

Videl som!^[1277] 16. VIII. 914.

Jano

List 244. Anne Jesenskej ^[1278]

Kint vagyok a fogházbol. Este bocsatottak ki, azért nem táviratozhattam. Űdvőzőllek! Ertesitlek.

Pozsony Ujvárosállomas

914 aug. 19

Mely tisteletes kűldi [Jano]

K. Antalik űgyvéd.

Preklad z maďarčiny:

Som vonku z väzenia. Prepustili ma večer, preto som neposlal telegram. Pozdravujem Ťa.

Dám Ti vedieť.

Bratislava stanica Nové Mesto

19. 8. 1914^[1279]

List 245. Anne Jesenskej (Trenčín 1. X. 914) ^[1280]

Anča moja drahá,

akiste okolo 6-7. t. m. prejdeme do Nového Mesta^[1281] so starými vojakmi, ktorí údajne majú 5. r. m. narukovať. Dokedy budeme tam nevedno, akiste kým ich nevycvičíme za súcich do boja. Do Nového Mesta iste pôjdeme pešky. Hodná túra. Neviem, ako ju vydržia tí starí páni.

Včera bol tu Vlado.^[1282] Podarilo sa mu urlaub^[1283] dostať na 6 mesiacov, nevyzerá tak veľmi zle, ale vidno mu chorobu.^[1284] Čo je s Dušanom?^[1285] Tu počuť, že ho zaviedli do Prešporka. Prečo? Odpíš mi, či je pravda a ako sa to mohlo stať? Ja chýru veľmi neverím, lebo veď bol opatrný a nemohol nič takého povedať.

V sobotu večer, ak by neprišiel ja, príď Ty v nedeľu, rozlúčiť sa.^[1286]

Ináče nateraz píšem v kancelárii, ale to je fádne a radšej pôjdem s kompániou von, tam skôr uchodí čas.

Srdečne Ťa bozkávajúc

som Tvoj Jano

Pozdrav Viestovcov!^[1287]

List 246. Anne Jesenskej (Trenčín 7. X. 914, Kis pípa^[1288] pri pive) ^[1289]

Drahá Anna,

Ty si mi mala písať, ale Teba darmo prosí človek (!), nič nedošlo. Sme už v Orechovom (Diósfalu). Adresa tá istá (15 népfelkelő gyalogezred 1 pótszázad Diósfalu).^[1290] — Dostal som dosť dobrý byt, skoro salón. Sme v ňom traja a platíme za týždeň 5 korún. Dnes som skočil do Trenčína, lebo nebola tam večera. Som proponovaný do menetszázadu,^[1291] ako szakaszvezető,^[1292] tedy nevyzerám chýrne, ale tento mesiac pravdepodobne zostanem ešte v dedine plnej blata a vody. Čo je s V.?^[1293] A čo s Tebou?^[1294] Ako sa máš? Zdá sa mi, že som Ťa už dávno nevidel a predsa v nedeľu si ešte tu bola. Do skorého videnia. Bozkáva Ťa Tvoj

Jano.

List 247. Anne Jesenskej (Orechovo 18. X. 914) ^[1295]

Drahá Anča moja,

prísť ani na 24 hodín nemôžem.^[1296] Do Bánoviec nijaké vojsko nepríde. Bola síce reč o Zajuhrovci, ale sme v Orechove a predbežne tu zostaneme. Zase ma prehodili do keretu^[1297] a tak zostávam, ako starý plech na tom istom mieste. Ďakujem Ti za správu ohľadom Viesta.^[1298] Po vypočutí svedkov ho pustia na slobodu. Obvinenie je nemožné. To je len chrapúnska pomsta jeho nepriateľov osobných. Ty sa len spakuj a choď domov, iba ak by milosťpanej V.^[1299] veľmi smutno bolo. Za kúpu s Wr.^[1300] si daj aspoň polovičku (620 korún) vyplatiť, povinní sú to vyplatiť bez poznámky. Až prídeš, odpíš, vyhľadal by Ťa v Trenčíne, škoda by Ti bola sem chodiť. Bozkáva Ťa Tvoj

Jano.

List 248. Anne Jesenskej (Tr. 21. X. 914) ^[1301]

Za kartu ďakujem.^[1302] Ty si už doma; ale ja sa tak ľahko nedostanem domov. Sme vše ešte na tom istom mieste a predbežne niet výhľadu, že preč pôjdeme. Aj menety^[1303] sú ešte tu, ačpráve sú po posledný klinec pripravené. Pagáčky a tortu čakám, vínom a tabakom neopovrhnem. Fotografiu prosím.^[1304] Bozkávam Ťa srdečne, otca^[1305] pozdravujem a mame^[1306] ruky bozkávam

Tvoj Jano

List 249. Anne Jesenskej (Trencsén 23. X. 914) ^[1307]

Drahá Anča, jednu kartu a Tvoj „podporový“ list^[1308] som dostal. Ďakujem Ti, že si mi písala. Veru tých pár dní, čo by sme mohli spolu byť a nemôžeme, je škoda. Škoda, že teraz nemám ani kam ísť a urlaub^[1309] pýtať sa neoddá a dávajú ho hojne, aj na dva-tri dni. Keby si bola bývala nablízku, bol by mohol ísť aspoň na chvíľu domov. Teraz nemám domova. Nik sa o mňa ani netúrne. Jednu kartu som Ti písal.^[1310] Neviem, či si ju dostala. Podporu komora advokátska nedáva,^[1311] ale iba požičia, keď treba, na splátky. Výťah škoda bolo konať, lebo nie ja, ale Ty potrebuješ podporu, teda Ty si ju máš vykonať. Ja mám svoj chlieb, kost a dohán. Nie som ofici(e)r, ale jednoduchý „altiszt“,^[1312] o mne neplatia tie pravidlá čo u oficierov. O mňa sa nestaraj, keď Ti to také starosti robí. To je nie Tvoja úloha. Ja vyžijem, ako vyžijem. Ani smädom, ani hladom nezomr(i)em. Hlavná vec, aby si sa Ty cítila dobre. Píš, čím častejšie, aj keď ja nepíšem.

Bozkáva Ťa

Tvoj Jano

List 250. Anne Jesenskej (Orechovo, 25. X. 914) ^[1313]

Anča moja drahá,

tu sedím v našej parádnej kancelárii sám a sám. Polovica kompánii^[1314] sa rozišla na nedeľu domov. Tu zostali len takí opustení páni vojaci, ako ja. Včera, keď odchádzali Bánovčania, pomyslel som si, že keby ja mal vernejšiu ženu, bol by mohol aj ja odísť na dve noci a jeden deň, dva razy si pokojne a bezstarostne ľahnúť a vstať, ale takto, trč tu a rmúť sa, ona musela odfárať. Prineskoro Ťa poznávam. Pravda, teraz už píšeš z istého ďaleka, že keby sme len zase čím skôr spolu mohli byť, že aj tak len to stojí najviac zo života. Veď sme mohli byť spolu aspoň za ten krátky čas, čo som tu. Kto to pokazil? Kto nevydržal? Pani Jesenská. Teraz už chceš posielať torty a pagáčiky. S tými môj život neokrášliš, — ani neosladíš. Aby som sa neprestydnul. Čo Ty z toho máš, keď som neprestydnutý? Keď aj prestydnem, nebudeš ma počúvať, ako chrchlem a kašlem. Nerob si zbytočné starosti. Taký roztrpčený som bol včera, že sa mi život zunoval. Ani pes ma neobreše už. Predsavzal som si, poťažne predbežne som len rozmýšľal, či by nebolo veselšie hlásiť sa k menetu a ísť, čím skôr odtiaľto odísť, lebo sa voľakam podejem od nudy a hlúposti tohto prázdneho Orechova.

Ty sa akiste dobre cítiš doma, v teple pri rodičoch. Dievčenské rozpomienky ožívajú v Tebe, tešila by si sa im, keby prítomnosť bola veselšia. Nuž ale pre Teba je ona nie smutná. Otec je pokojný, proces bude zastavený^[1315] a Milan^[1316] sa iste zdravý navráti. Aj mama^[1317] sa bude lepšie cítiť, keď si Ty tam.

Keby bol aspoň Viest^[1318] doma, žeby mal príležitosť ísť k nám, ale takto ku ženám ísť by bolo smiešne a môžbyť aj podozrivé hlúpym Bánovčanom, ktorých nenávidím z gruntu duše a hlbín srdca. Ak budem v civile, usilovať sa budem ich tak nechať a zapľuť na celú minulosť.

Tu ináče nič nového. Chodím ešte viac do kancelárie a robím konsiguácie,^[1319] jelentése^[1320] tam a tam, odpisujem paranče^[1321] a chodím s knižkou každý deň po Trenčíne po oficieroch, povedať a ukázať im, čo nového. Spolubedár, kolega Hrivnák^[1322] odišiel do Žiliny ku pályaudvar pasancsnokságu.^[1323] Zostal som sám. Aj mňa síce „vrele“ odporúčali na toto výtečné miesto, ktoré sa malo ujsť len „érdemes népfelkelőknek“,^[1324] ale poneváč sme boli obidvaja pri jednej kompánii, mohli len jedného upotrebiť z nás. Miesto toto je stále a trvá aj počas a do konca vojny, takže kto ho dostane, nemusí sa báť, že pôjde na Rusov. Hrivnák sa toho väčšmi bál, ako druhý. Ja k. p. by rád videl už raz živého Rusa, troška pušného prachu a hudby vojny by nepoškodilo, menovite teraz, keď ma žena aj tak opustila^[1325] a som sám a slobodný.

Pozdravujem všetkých, Teba bozkávam.

Tvoj Jano

List 251. Anne Jesenskej (Orechovo 26. X. 914) ^[1326]

Drahá Anna,

až dnes som dostal Tvoju prvú kartu z cesty^[1327] a Tvoj druhý list,^[1328] v ktorom spomínaš košík, prádlo a tortu. Tento paklík som ešte nedostal. Bohvie, kde vandruje. Aj karta z cesty vandrovala po druhých századoch.^[1329] Preto je lepšie, keď udáš za adresu Orechovo (Diósfalu), tak príde iste na pravé miesto, lebo v Orechovom len náš potszázad^[1330] existuje, kdežto v Trenčíne je všelijakých századov a potszázadov hromada. Nieto divu, že sa ani poštári nevyznajú. U nás aspoň 70 listov ležalo za dva týždne. Môžeš si predstaviť, ako to tu ide s poštou. Včera mne bola doručená karta, ktorú dr. Minárik^[1331] písal Vladovi^[1332] ešte v auguste. Preto radšej adresuj do Orechova.

Včera som Ti písal list, v ktorom som Ti nabrýzgal do neverníc. Podržujem to ešte aj dnes. Ty si mala nájsť spôsob, ako by sme sa neboli museli rozísť pred časom, lebo veď Ty si tak v civile a prostriedky by si bola našla doma. Takto, bohvie, či sa uvidíme, isté je, že sa veľmi, veľmi dlhý čas neuvidíme. Nuž ale Ty si tak chcela a ja som Ťa sám posielal, lebo si Ty tak chcela. Teraz sa už nehýb, verná dcéra, neverná manželka. A ešte aj fotografiu schovajú pred Tebou,^[1333] aby si ju nenašla a mne neposlala. Tá, čo si poslala, nestojí za nič. Vyhľadaj len tú schovanú, tú chcem mať. Mať Ťa tam má, ja nie, až Ťa ja budem mať, jej ju vrátim. Ty predsa musíš vedieť, kde sú tajné schránky materine. Tvoja výhovorka nestojí nič.

Dnes som už nebol v meste Trenčíne. Máme nového pisára v kancelárii. Tomu som ukázal, kde čo a ako. Ten bude chodiť s knižkou pre rozkazy. Včera som sa celý spotil, kým som našiel pána hadnagya,^[1334] zaveril som sa, že ako budem môcť, strasiem túto odpornú povinnosť zo seba, ktorá iba kazí večer. Čiastka hadnagyov býva tu, čiastka v Trenčíne, aby človek šiel do Trenčína, zase naspäť a potom sa už nechce nikam.

Najradšej by som už odišiel. Tento život je hnusný. Radšej by som bol voľakde hore. Tam je nikomu nie dlhá chvíľa a keby aj niekde v nejakom jarku zakapal, aj tak by nik nebanoval za mnou. Odporný človek som ja tak sebe samému, ako druhým. Vlastná žena ma zunovala. No ale odpusť. Dosť o tomto!

Viera nič nepíše.^[1335] Písala mi jednu kartu, že „alaposan kikaptan“,^[1336] od tých čias nič. Tiež nevďačné jedno stvorenie. Pravda síce, nemá byť prečo vďačná, ale zo zdvorilosti, a preto, že sľúbila, mohla už pár karát poslať. Možno, že aj písala a karty vandrujú, možno, že ich habú a posielajú na fiškalát do Prešporku, aby boli dôkazy a súd mohol čím najspravodlivejšie súdiť vo veci Viestovej.

Akurát, čo som toto písal, včera prišiel pak. Ďakujem Ti pekne zaň, druhý raz narob aj cigaretlí z dobrého tabaku, u otca nehľadaj, vieš predsa, že cigaretle kúrim a keď si teraz aj fajku zapálim, je to nie stále.

Srdečne Vás pozdravujúc všetkých, zostávam

Vám oddaný Jano

List 252. Anne Jesenskej (Orechové, 27. X. 914) ^[1337]

Drahá moja Anča,

Osem hodín večer, dážď sa leje, tam von ako v rohu, sedím tu v századírode^[1338] a po všelijakých konsignáciách^[1339] položil som si na čaj. Kým sa uvarí, troška sa podiškurujeme, ako niekedy doma, keď som ja viedol slovo a brýzgal hore-dolu na vinných a nevinných spolu a zároveň aj na seba i Teba. V posledných listoch som Ti dosť vynadal, ale mi to musíš odpustiť, vec sa tak má, ako som písal. Nemusela si ma ešte opúšťať, mohla si čakať, kým sa Ti stratím.

Dnes som sa Ti síce mohol priblížiť. Chceli ma komandovať do Martina k „benzinörségu“,^[1340] ale som odoprel. Čo tam reku mám byť viazaný ku miestu, ani sa nepohnúť do Martina a byť v ňom, nestojí za reč. Ty by si ma aj tak neprišla navštíviť a eventuálne Fedorovcom^[1341] by som bol snáď iba na ťarchu, ako každému na tomto svete, kto sa so mnou splietol. Zostal som tu. Či sa dlho zdržím a či ma predsa neodkomandujú niekam, ešte na horšie miesto, nedá sa ved(i)eť.

Dnes som Viere písal list.^[1342] Písala totižto, že prerábajú Kőspont^[1343] a klavír by sa mal odniesť. Odpísal som jej, aby naložila s ním podľa svojho dobrozdania a dala ho odniesť lebo k ním, alebo hore na Tvoj budúci byt, kde by si ho potom našla.

Taktiež písala, že Burgová^[1344] nechce vydať chlievec. Keby mal času chodiť po fiškáľoch zaprocesoval by ju, ale ako že teraz po súdoch chodiť. Mohla by si Ty miesto mňa plnomocenstvo podpísať, alebo ho sama podpísať a zažalovať v Bánovciach u niektorého advokáta, ačpráve neviem, či by bolo hodno sa pre 60 — 80 korún ťahať. Až sa — a ak sa — vrátim, bude času proces viesť. Teraz by sa síce peniaze najväčšmi zišli, ale nie tak, že by ich človek musel vyprocesovať. Pľuhavá židuľa jedna.

O podporu som sa ešte nehlásil, lebo je to nie moja, ale Tvoja podpora. Pritom všetkom vezmem úradný protokol a pošlem do Bánoviec, čo Ťa nevzali do lajstru.^[1345] To si Ty mala urobiť, kým si bola v Bánovciach. Komora,^[1346] ako som Ti už písal, nedáva podpory, iba snáď pôžičky.

Čaj bol znamenitý. Po komisnom^[1347] koste aspoň dobrý čaj a pri čaji fajka, predsa lepšie ako chudákovi Milanovi,^[1348] ktorý keď je aj nie v boji, ale povedomie, že je blízko neho, iste nedovolí ani pokojnú fajočku si zafajčiť.

Bozkávajúc Vás všetkých

som Vám oddaný

Jano

List 253. Anne Jesenskej (Diósfalu, 914. okt. 30)^[1349]

Anča moja drahá,

zároveň posielam žiadaný košík. Presedel som hodinu, kým som ho zašil. Druhý raz neposielaj v takom pakli, čo naspäť požaduješ. Posiaľ som dostal od Teba dva rek. listy,^[1350] jeden jednoduchý a jeden v pakli. Anzichtskarty^[1351] som dostal dosiaľ, tuším, dve, viac nie. Tedy blúdia, alebo ich odhodili už pri niektorom „százade“.^[1352]

Naša kompánia odišla už predvčerom večer, zostalo nás tu veľmi málo, ale 17. aj s pucermi. Prídu noví a zase spravia marškompánie,^[1353] s tými už zaiste pôjdeme všetci, myslím asi o mesiac, práve na najlepšiu pozíciu a v najlepší čas, v zime, ak nespravia do tých čias poriadok. Veru aj mne je smutno a iste smutnejšie ako Tebe. Do mesta som už prestal chodiť na večere, obedujem a večeriam len komisný kost, pán Kaufmann^[1354] mi pekne krásne ušiel s peniazmi. Čert vie, ja mám vždy pech s mojimi dlžníkmi. Stratia sa ako smrad. Predsavzal som si, že už nikomu nikdy ani grajciara nepožičiam. A gauner mal peniaze a vedel, že mne už dávno vyšli, predsa ich nevrátil.

Pagáčiky boli znamenité a nie tvrdé, pravda sa už minuli na štyri, aj z dobošky iba kúštik zostal. Pošli čím skôr nové s cigaretami.

P. Viestka^[1355] skrze Vieru^[1356] ma volá do Bánoviec pre akúsi vážnu radu. Aj šiel by, aj by dostal urlaub,^[1357] ale darmo posiaľ som písal banke, aby mi vyplatili Tebou prezentované expensráty,^[1358] poťažne poslali na ne 200 korún, posiaľ neprišli. Aby čert vzal tých balvanov sprostých. Budem trčať tu.

Ešte miesto Hrivnáka sme dostali do nášho bytu maliara umelca.^[1359] Spí v čapici, štrimfľoch, zápästkoch. Na noc si papier kladie do úst, pátričky mrví, večer neznesie svetlo a maľuje ozlomkrk oficierov, ich manželky, najnovšie sa chytil do majora. Ukázal mi obrazy. Dobré obrázky, len zdá sa mi, predsa nevie zachytiť dostatočne život a dušu v tvári a menovite v očiach. Je filozof veliký a naivný do skapania, čo sa vojenčiny týka. Pritom poriadny a statočný chlapák. Aspoň tak sa vidí. Nuž ľa, nájdu sa medzi nami vojakmi komisnými aj nekomisní ľudia, totižto aj celkom fajnoví.

Anča, Ty neplač, máš času na plač ešte dosť, ja som konečne zdravý, jem a spím riadne, borovičku nepijem s ostatnými od včera, teda sa nemáš čo starať a banovať, že sa nemôžeme zísť čo len na poldňa. Zažeň smutné myšlienky a radšej obveseľuj smutných ľudí.

Chcem, aby list odišiel čím skôr, a preto končím s prosbou, aby si neustávala s písaním. Domácich všetkých bozkávam a Teba dupľovane. Budem písať komu žiadaš, aj tak sa mi žiada už raz a vše s poriadnymi ľuďmi pozhovárať sa.

Srdečný pozdrav

Tvoj oddaný Jano

List 254. Anne Jesenskej (Bánovce, 1. XI. 914) ^[1360]

Anča moja, tu som Ťa hľadal, ale Ťa nebolo. Pozdravujem Ťa tedy len aj s ostatnými.

Pá! a Píš!

Jano

Ruky bozkáva Viera.^[1361]

Mala by ste aj Vy tu byť medzi nami. Srdečne Vás pozdravuje

Viestová^[1362]

List 255. Anne Jesenskej ^[1363]

Pozdravujem Ťa z Kispipy^[1364]

J. Jesenský

Milosťpani moja! Tu som v Trenčíne, bola som prosiť o protekciu;^[1365] Srdečne Vás zdravíme

Oľga Viestová^[1366]

List 256. Anne Jesenskej (Trencsén, 914, novb. 2) ^[1367]

A 19/X és 31/X leveleidet, 30/X kártyádat kőszőnettel megkaptam. Tegnap Bánban valék. Bevyomásaimat már csak levélben kőzlőm. Pakkodat esdve várom. És majd kifejtem, hogy Téget is várlak; legaláb egy hóra kőlcsőnőzd ki madat megint nekem. Csókollak szerető.

„Janid“

Preklad:

Trenčín, 2. nov. 1914

Tvoje dopisy z 29. X. a 31. X. a pohľadnicu z 30. X. som dostal,^[1368] ďakujem. Včera som bol v Bánovciach.^[1369] Svoje dojmy napíšem v liste. Balík veľmi čakám. A znova opakujem, že na Teba počkám, aspoň na mesiac buďme zasa svoji. Bozkáva Ťa Tvoj milujúci

Jano.

List 257. Anne Jesenskej (Trenčín, 6. XI. 914) ^[1370]

Jano

List 258. Anne Jesenskej (Orechové, 6. XI. 914, Večer okolo 9.) ^[1372]

Anča moja drahá,

za listy, karty a paklík, ako aj za to, čo je v ňom, Ti srdečne ďakujem. Käks a či čo je výborný. Tortu som ešte nekoštoval, ačkoľvek paklík mi už včera poobede bol doručený. Tvoj list,^[1373] keď je aj nie veselý, je predsa akosi jasnejšie písaný. Spomínaš síce nárek, ale nie svoj. Konečne sa rozveselíš a nebudeš, ako Ti ľudia vravia, bledá. To Ťa akiste tí nazvali bledou, ktorí Ťa od dievčaťa nevideli. Anča, to Ti vravím, aby si bledou nebola. Ak máš byť chorou a bledou, hneď a zaraz príď ku mne, pri mne iste očervenieš. Budeme hlúposti vystrájať a rozveselíme sa obidvaja, aj ozdravieme a zdraví milovať sa budeme a odpočinieme pod jedným prikrývadlom.

Rozhodne ešte v novembri sa musíš vrátiť lebo sem, lebo do Trenčína, ináče ako že pijem borovičku a jem 300 gramov mäsa na obed, tak budem nútený pomer nadpriasť s nejakou milostivou slečnou, aby mal ženského druha. Kuchárky a chyžné už aj tak koketujú s zugsführerom.^[1374]

Prepáč mi, že Ti takéto hlúposti píšem, ale myslím na tie časy, keď si ešte v Trenčíne bývala a ja som ku Tebe chodieval. Myslím na náš prvý výlet do Breziny, lavičku, hôrku a trávu zelenú. Ako som Ťa vtedy miloval, ako Ťa rád mám a rád by Ťa mal aj teraz! Ale het! hlúpa sentimentálnosť. Pravda je to, že by som Ti nemohol byť neverným — nikdy. Čakám Ťa túžobne v novembri, čo len na 15 dní, potom zase môžeš ísť domov. Ty dostaneš doma urlaub^[1375] a ja do Revúcej nie. Ty by si mala prísť, lebo ja nemôžem.

Minulú nedeľu som bol v Bánovciach. Bolo mi tam smutno bez Teba v posteli, kde sme pred troma týždňami tak dobre spali — nemohol som spať v myšlienkach na Teba. Viera^[1376] ma rozveseľovala. Keby tá nie, bol by ušiel hneď. Je tam aj stará pani Viestka.^[1377] I ona, i mladá pani len božekajú a teta Lórka^[1378] ani smiech nestrpí. Aj ľúto mi prišlo: videl som našu bývalú „Dámu“ u Viestov, že ju šinter predal, ale ušla a vrátila sa do nášho „bývalého“ domu, odtiaľ ju vyhnali, dostala sa ku Viestovcom, odkiaľ ju tiež zaženú. Viera spomnela, že aj Hektor blúdi ako stratený. Nuž naši psi sa túlajú, v dome bývalom Žid so židovkou,^[1379] žena ďaleko. Rozpadnuté všetko, dom i domácnosť, človek nemá ani u koho, ani kde hlavu skloniť. Pľuhavý, špatný, naničhodný život. Skočil by do Váhu, keď si na to všetko myslím. Tu mi pod nosom tečie. Možno, že to niekedy aj spravím; nech sa viac nikomu nežalujem a nikoho netrápim na tomto svete. Ty spomínaš, že niet peňazí, preto si tašla a píšeš, že Tvoji rodičia z úrokov žijú, ktorých je nie moc a že sa zídu peniaze potom. Kde sú úroky, tam je aj kapitál. Je kapitál nedotknuteľný rímsky pápež? Ja z neho nežiadam, ale len kvôli tomu, aby žena neopustila a opustiť nemusela, a keď už opustila, aby mohla navštíviť svojho muža, hodno je ten kapitál načať, troška začrieť, keďže ten muž so svojím nekapitálom to urobiť nemôže, — lebo nevieme, či „potom“ bude existovať ešte, či vôbec príde a nech čert berie už teraz všetko, keď to „potom“ nepríde! Nuž ale Ty máš pravdu, hrdá žena, Ty by si prišla, keby Ti ja poslal 100 korún na cestu a mohol Ťa potom v Trenčíne vydržať. Tak hľa ide všetko navnivoč. Aj 1000 korún sa minie, aj tisíc dní, aj celý ľudský život.

Desať hodín je už preč a dnes poobede som nad stolíkom v kancelárii zaspal. Idem domov pospať si do 5-tej. Zajtra idem p. Viestke^[1380] na stanicu v ústrety. Žiadala ma v liste, aby prišiel, ak mi možno.

Viera včera odcestovala s rýchlovlakom naobed, lebo večerný (polštvrtý, poobede) šťastlive zameškala a dnes som dostal kartu,^[1381] že aj v Žiline zameškala vlak. Čo sa tomu dievčaťu robí?

Zajtra budem pokračovať. Dobrú noc!

Obedovali sme v Kispipe.^[1382] Pani V. bola u kormánybiztosa,^[1383] ktorý ju veľmi dobre prijal, že vraj aj pohladkal a sľúbil všetko možné. Uspokojila sa a prechováva nádej, že jej muža skoro pustia.^[1384] Chudák, dosť tam trpí, prišíva šnúry na nohavice a že mu je na zúfanie. Poznám tie žiale, — verím. — A tie teľce v banke aj s direktorom tak urážlive sa chovajú. Bol tam Minárik^[1385] a zodpovedným robil vraj toho^[1386] za tých 100 korún, čo Tebe vyplatili. Najedoval som sa a napísal som im list,^[1387] že mi za kúpu príde 1250 korún, na to platili Tebe 100 korún, majú poslať 1150 korún, ináče ich žalujem; potom mi príde z tých 2 perc., čo Wintersteinovi^[1388] nevyplatili, ešte 1 perc., t. j. 1250 korún, spolu (mimo expensrát, čo si Ty oddala) 1400 korún. Správa odhlasovala vraj, že bytové činí 1200 korún. Nech ich platí kto chce, keď sme sa s direktorom dohodli ročne 800 korún platiť. Viac ani nebudem, čo sa na hlavu postavia. Nezdelili mi to úradne, len pán Skotnický^[1389] to hovoril. A ani tých 800 korún nedám, kým byt do poriadku nedajú a nevykynožia ploštice.

Takéto, hľa, radosti má človek, keď o Bánovčanoch počuje. To je naničhodná bagáž od hlavy po päty spolu s Minárikom. Pracuje na tom, aby sme sa do Bánoviec ani nevrátili.

Pozdravujem domácich a Teba srdečne bozkávam.

Tvoj Jano.

List 259. Anne Jesenskej (Trenčín, 7. XI. 914, Café de la Ville) ^[1390]

List 260. Anne Jesenskej (Trenčín, 10. XI. 914) ^[1391]

Trencsénbe költözködtük át Diósfaluról. Uj cimem: Trencsén (Gymnasium épül.) Leveleidet tehát ezen közelebbi megjelöléssel cimezd. A pakkot várom. Levél ment. Utolsó leveledet megkaptam.

Csókollak

Preklad:

Trenčín 10. XI. 1914

Z Orechového sme sa presťahovali do Trenčína. Moja nová adresa: Trenčín (budova Gymnázia). Svoje listy tedy adresuj s týmto bližším označením. Balík čakám. List odišiel. Tvoj posledný list^[1392] som dostal. Bozkávam Ťa

(Jano)

List 261. Anne Jesenskej (Orechové, 12. XI. 914) ^[1393]

Anča moja drahá,

píšem Ti zase, ačkoľvek som ešte na môj posledný list^[1394] nedostal, ale to je jedno. Práve včera mi bola doručená zatvorená karta,^[1395] ktorú si písala na Všechsvätých ešte do Trenčína. Znaj, že nemáš adresovať do Trenčína, lebo, ako som už písal, tých pótszázadov^[1396] v Trenčíne je hromada a listy, ako vidno, vandrujú.

Aby nezabudol, Ti zdeľujem, že predbežne len šnuptichle a zimné štrimfle by potreboval čo do šatstva, lebo s košeliami a gaťami som na mesiac ešte zaopatrený. Nezabudni mi farbisté manžetky poslať, ak nájdeš niekde také, aby nemusel v Trenčíne kupovať nové. Nepakuj tedy inú bielizeň, len čo spomínam. Starú Ti pošlem v škatuli, čo som dostal teraz. Doboška a käks bol znamenitý, menovite posledný žujem ustavične, ku bielej káve, ku čiernej, poobede ako mehlspeis,^[1397] predobedom ako predobed, na olovrant. Furt ho mám vo vrecku.

Cigarety nezabudni. Čo si mi poslala boli lepšie, ako ktorékoľvek, len veľa, veľa cigaretlí, lebo toho sa najviac minie.

Nateraz obedujem komisné s pánom umelcom,^[1398] ktorý je ochotný vše obed doniesť. Skromný chlap, ešte aj v daždi zostáva zdvorilým a ochotným. Maľuje ozlomkrk. Posledne vymaľoval najmladšieho lajtinanta,^[1399] ktorý bol tak oduševnený od svojho obrazu, že pánu maliarovi deklamoval dityramby.^[1400] Odmaľoval aj dcérky našej domácej. Len to je bieda, že mu nič nik neplatí.

Interesantné je, čo mi dnes písala naša ševcovská banka v Bánovciach. Správa odhlasovala, že mám platiť za bytné 1200 korún ročne a aby im poslal štvrťročnú árendu. Odpísal som tým teliatkam s volom napredku (t. j. Minárika myslím), že som ja byt vzal za 800 korún árendy, aj to len po patričných reparáciách, ktoré majú spraviť. Byt som takto dostal od ich správcu p. Viesta^[1401] a viac neplatím, ale ho držím za 800 korún. 1/4 ročnú árendu nech si stiahnu z tých 1250 korún, čo mi príde za kúpu, ale len, keď ho dajú do poriadku. Ináče byt som neokupoval, len dve izby z neho.

Nabrýzgal som im do úžerníkov a že ma chcú vykorisťovať. Nech je proces pre urážku na cti a nech vyhádžu náradie, ak im to súd dovolí.

Nuž tak naše banky, nie aby podporili svojich ľudí, ale ich ešte pri vojne, ako vojakov, čo majú 4 koruny na 10 dní, prenasledujú. Zapíšeme si to.

Viest ešte sedí.^[1402] Akosi nepomáha nič. Tak to bude, že ho podržia do nových asentácií, ktoré sa 16. počínajú a potom ho vezmú za vojaka, lebo len takých neberú, čo nemajú nohy, ruky, čo sú slepí na obidve oči, bláznov, blbcov etc.

Ponáhľam sa aj ja skončiť list, ako obyčajne Ty robievaš, keď končí hárok, ačkoľvek pritom zdá sa vše, že vyplnenie toho hárku robí starosti a vyplní ho človek, aby bol vyplnený. Toto o Tebe neplatí, lebo Ty chvalabohu i na margá píšeš.

Mnoho bozkov a pozdravov

Tvoj Jano.

List 262. Anne Jesenskej (Trenčín, 21. XI. 914) ^[1403]

Anča moja drahá,

už sme piaty deň v tunajšom katolíckom gymnáziu (főgymnásium). Vyšustrovali nás až na tretie poschodie. Kancelária veľká a svetlá. Výhľad na Istebník, Žabinec, Orechové, Váh, dva mosty a kusisko neba s vŕškami Čiernatinou, Čechovkou, Hrabovkou, Prielohom etc., ale z druhej strany ani vody, ani vodovodu ešte a ani toho, čo by malo byť pod nosom. Musíme na prízemie. A tak štyri, päť — razy hore-dolu vyjsť a zísť — naše staré nohy sa trasú a ešte staršie srdcia rozklepú. Teplo by tiež bolo tu dnu, ale okná sú nie dupľované a tak ono chytro ujde.

Neviem, či si dostala moje posledné dva listy,^[1404] keď na ne nereflektuješ. V nich som Ti udal adresu, aby si pripojila vždy k nej „főgymnázium“, lebo ináče listy budú vandrovať. Tvoje posledné listy zo 14. XI. a jednoduchú kartu, v ktorej cigarety robíš s malým Milanom,^[1405] som dostal, ačpráve boli ešte do Orechového písané. V tej píšeš (16. XI.), že zajtra Ti upečiem, pozajtra pošlem (18. XI). Dnes je 21. XI. a ešte nič neprišlo, nuž ale to ináče ani nemôže byť, keď Ťa duria od listov, čo mne píšeš a čudujú sa, že mne toľko (!) vieš písať. Hrúza, čo píšeš, aj to sa mi zdá, že len kvázi z povinnosti a nie, že sa Ti ozaj chce so mnou podiškurovať. Anča moja drahá, ako som Ti aj predtým písaval, tak aj teraz Ťa prosím, že len vtedy píš, keď sa Ti chce a nikdy nie z prinútenosti. Ja som síce rád, keď, čo len pár riadkov dostanem, ale nepíš ani tie, keď Ti to ťažko padne. Nevyhováraj sa, že si zamestnaná. Jednoduchá vec je nepísať, keď je nie človek prísť k tomu, ešte jednoduchšia — nepísať, keď sa nechce, či už od ustatosti, či od iného duševného rozpoloženia.

Mamka^[1406] ma veru prekvapila pečivom akýmsi a párom štrimfieľ, ktoré sa mi náramne a akurát zišli, lebo sa mi tie, čo som mal, už veľmi zapískané. Dnes som Ti poslal zase radostný paklík. Škoda, že som Ti nemohol aj ja niečo pripakovať, ale čo my máme, to sa Ti nepáči. Najviac je chleba a ten je taký zlý, že ho ani ja nemôžem jesť, najviac, ak kúštik kôrky. Máme síce aj konzervy, ale Ty si vieš lepší guľáš spraviť, ako je v nich.

Ozaj, mamke^[1407] som napísal, aby Ťa k sebe zavolala na dlhší čas, tak cez Vianoce, ale aj prvej. V Martine by Vás skôr mohol navštíviť. Pravda, ani to nepôjde, lebo si veľmi-veľmi malomocná. Možno by bolo, ľahko by bolo to previesť, keby tej malomocnosti nebolo.

Aj Vlado píše z Karlsbadu,^[1408] že tam zostane asi do 26. a že možno, že v prvej polovici decembra pôjde do Bánoviec, do tých krásnych Bánoviec, medzi tých roztomilých ľudí. Či sa mi hnusí, čo len pomyslieť na nich! Aby ich čert vzal. Keď Teba niet tam, nestoja ani fajku dymu a predsa rád by bol, keby si tam bola, aby Ťa mohol každú sobotu a nedeľu navštíviť, takto som tu sám a nablízku nikoho, ku komu by sa mi žiadalo ísť. Trčím tedy vše v kancelárii a počúvam lomoz a krik pánov vojakov. Takto večer sa oni rozdiškurujú a to hučí po tých velikých izbách a chladných koridoroch.^[1409]

Ináče Ti nič zaujímavého nemôžem a ani neviem napísať. Dni jednotvárne idú tu dolu a míňajú sa v nude a duševnom akomsi otupení. Zábavky nijakej absolútne niet. Čítať, nič nečítam a s ničím sa nezamestnávam, mimo tých ustavičných jelentéšov, parančov, konsignácií aj tie robím ako vo sne, s tým rozdielom, že vo sne nič neštimuje a tu musí všetko, ináče je kraval, jazyková polievka etc. etc. Najväčšou zábavkou mi je, keď môžem ísť do kaviarne na čiernu, alebo bielu kávu a tam si novinky prečítať, ako stojíme, či napred a či nazad ideme.

Končím (lebo sa končí papier), zajtra možno menej, možno viac.

Bozkáva Ťa

Tvoj Jano

List 263. Anne Jesenskej (Trenčín, 22. XI. 914) ^[1410]

List 264. Anne Jesenskej (Trencsén, 1914 nov. 27.) ^[1412]

Ird meg azonnal, ha valljon megkaptad-e utolsó levelemet. Irok neked naponként s nincs, ok, hogy azok ne kézbesítessenek. Utolsó leveledet 22. XI. kelettel megkaptam. Ne aggódj. Jól vagyok és egészségem kitünö. Csak pénzem nincsen. A pénzes zacskóban ülöket pumpold meg és gyere el.

Csókollak János

Preklad:

Trenčín, 27. nov. 914

Napíš okamžite, či si dostala môj posledný list.^[1413] Píšem Ti denne^[1414] a niet príčiny, prečo by listy nemali byť doručené. Posledný Tvoj list z 22. XI. som dostal.^[1415] Neobávaj sa. Mám sa dobre a zdravie mi slúži vynikajúco. Len peniaze nemám. Vypumpuj tých, ktorí sedia na peniazoch a príď.

Bozkáva Ťa Jano

List 265. Anne Jesenskej (Trenčín, 27. XI. 1914) ^[1416]

Anča moja drahá,

predvčerom som dostal od Teba list, ktorý si 20. novembra písala. Píšeš v ňom, že mi každý deň píšeš, keď nie každý, tak každý druhý^[1417] a že by mal mať celú hŕbu karát. Čerta mám. Karty vôbec nijaké nedostávam a z tých listov jeden každý akosi neporiadne dochodí. Zrejmé je, že musí byť niekde neporiadok, lebo i ja Ti píšem skoro každý deň, či kartu, alebo list. Niekedy aj kartu aj list. Neuveriteľné mi je, že si odo mňa od 12. novembra nič nedostala. Ale to je tak, že sú poštári neporiadni a pri jednotlivých kompániách tí, čo listy nechávajú ležať na stolíku, nie že by listy, čo im nepatria, vrátili hneď. To ale nech Ťa neodstrašuje. Píš len veselo, keď sa Ti žiada a si naladená. Voľaktorý z tých listov už či mojich, lebo Tvojich, dôjde.

Viera mi písala, že včera, lebo dnes (v stredu lebo vo štvrtok) precestuje do Bánoviec,^[1418] ale nenapísala kedy, iba to, aby prišiel. Márne som ju čakal pri rýchlovlakoch i dnes i včera. Neprešla tadiaľto. Potvora bláznivá. Ale predsa som mal profit^[1419] dnes z toho, že som šiel na stanicu. Od kupca Rosenfelda^[1420] som sa dozvedel, že je Viest už doma.^[1421] Že vraj lebo v pondelok, lebo v utorok prišiel. Je to isté. Chorý je, schudnutý a kašle, vraj. Doma sa možno skoro napraví, ale nie je pekne, že to ani neodpíšu. Môžu vedieť, že i mňa i Teba to zaujíma. Ten si veru posedel, chudák, a draho mu to vyšlo. Aj predvčerom som mal osoh, že som šiel na stanicu. S paňou dcérou Stankovou (tunajšej banky direktorovou dcérou, neviem za koho sa vydala do Modry, tuším Zocha)^[1422] som sa stretol. Vravela, že Cablka posúdili na 4 mesiace^[1423] a to, čo sedel, mu do toho nezarátali. Prečo, nevedela mi povedať. Človek sa predsa len vtedy niečo dozvie o svete, keď sa s civilmi stretne.

Chudáka Milana^[1424] veru ľutujem, že má taký skúpy kost. Kde sa tí mohli zamotať, že neprídu k jedeniu. Čo potom chlapi, keď sa tí vyšší musia obzerať za chlebom. A nám tu pod nosom leží asi sto kusov chleba, konzervy, borovička, horké etc. Tu by mu iste prešiel hlad. A dnes k tomu na rozkaz doktorov aj čaj rozdávali mužstvu, lebo že je mnoho z nich „lázas“.^[1425] Aký bol čaj, som nevidel, ale tamtým hore by bol lakotou býval, akýkoľvek bol.

Spytuješ sa, že kde som pridelený? Vieš to predsa výtečne. Zmena sa so mnou nestala. Som pri kerete^[1426] a píšem v kancelárii. Do Vianoc už sotva budú formácie. Na Vianoce nás na 8-10 dní porozpúšťajú. Kde ja budem tieto smutné sviatky tráviť. Najskôr pôjdem do Martina^[1427] na tri, štyri dni, ak sa nebudem hanbiť — v tejto mojej utešenej uniforme. Mala by si aj Ty do Martina prísť. Tam by sme, ak dá Pán Boh, na krátky čas zišli, jestli Ti to dovolia páni rodičia, pod ktorými Ty teraz ponížene slúžiš a sama nemáš vlastnej vôle. Mne do Revúcej je ďaleko a draho, Tebe bude aj do Martina draho, — nuž pri takýchto okolnostiach prechovávam malú nádej, že by sme sa stretli na Vianoce.^[1428]

Prestávam, lebo do kancelárie vnišli pán bereitschafskommandant^[1429] a pán napos.^[1430] Čítajú novinky a diškurujú o nových dobrých chýroch. Keby už len vyprali toho Rusa niekde, ale tak základne, aby už raz mohla byť reč o konci tohto búrlivého, nepokojného času. Ale keď sa to len zamotáva a zamotáva čím dial, tým väčšmi. Nielen Turek, ale Mohamedáni a ešte i Portugalia sa chce zamiešať a mieša sa do pasujúcich sa.

Anča moja! Nepíš mi, že by si najradšej nežila, alebo so mnou, a to ešte aj vo vojne by si chcela so mnou mašírovať. Mohla by si ešte so mnou požiť aj bez mašírovania, celkom komótne,^[1431] bez strachu, ale keď sa nedá. Vieš prečo. Ergo,^[1432] ži so mnou, ak sa dá a dá sa. Paklík ešte raz kvitujem s poďakovaním najsrdečnejším a pozdravujem, bozkávam všetkých Teba duplovane.

Tvoj Jano.

List 266. Anne Jesenskej (Trenčín, 1914 XI. 28.) ^[1433]

Drahá Anna,

včera som dostal Tvoj lístok,^[1434] kde ma prosíš, aby som sa zmiloval nad Tebou a napísal pár riadkov a že si nespokojná, máš zlé sny a vidíš ma raz chorého, raz na bojišti. Poslal som Ti hneď a zaraz kartičku^[1435] (to bolo včera). Dnes Ti píšem zase list a prosím Ťa, aby si sa uspokojila. Nič mi nie je. Som zdravý a ďaleko som predbežne aj od choroby, aj od bojišťa. Ani zima, ani hlad ma netrápi; jedine to, že tí Tvoji najbližší Ťa veľmi radi majú, radšej ako ja; keď ich láska na 10 korunách stroskoce. Ale to je len preto, myslím si, že sa nazdajú, že by s tými, povedzme 10 korunami, ešte nejako (božechráň) mne pomohli. Keby sa len o Teba jednalo, nazdám sa, by možno aj k tým vkladom siahli. Zato jedine Tvoje zmýšľanie je správne a Ty im ani mak neubližuješ, keď tak píšeš, ako píšeš. Naopak, oni ubližujú iba Tebe a s tým rozumie sa aj mne. Nedoprajú jedinej dcére práve to (Ty píšeš), čo by ju najväčšmi (podľa Tvojich slov) tešilo. Nenarušený vklad, alebo nevydanie groša je pre nich väčšia radosť, ako radosť spôsobiť svojej dcére. Nech si majú tú rozkoš. Bude ich možno ešte niekedy srdce bolieť pre také zmýšľanie a konanie. Ty len pokorne seď tam, kde sedíš. Keby som sa mohol voľne pohybovať, našiel by som prostriedky a poslal by Ti ja čo treba, aby si sem prišla a so mnou žila. Pravda je, že mňa nevidia tak ľahko v Revúcej a jestli budem tu a možno mi bude odísť na Vianoce niekam, nijako nepôjdem do Gemera, aby ste sa neľakali, ale pôjdem do Martina k materi.^[1436] Chvalabohu, že ju ešte mám a tá by sa mi iste úprimne tešila.

Vraví sa, že 1. decembra prestane náš „keret“. Súci budú podelení údajne k honvédom^[1437] (čo je ale absurdum)^[1438] do honvédskej kasárne. Nesúcima zaplnia rozdielne miestne služby. Ale to sa len vraví. Zmenu, ak bude nejaká, rozumie sa, že Ti zdelím hneď. To je práve zle, že človek ani na minútu nevie, či zostane a ak nezostane, kde pôjde a tak sa nedá ani nič na dlhšie zariadiť. Napríklad dal by si hneď posteľ do kancelárie a šiel po ňu do Bánoviec, ale kieho čerta, keď 1. decembra, alebo zajtra, alebo pozajtre nevieme, čo sa stane a iba čo by mal starosti s posteľou. Vzal som si byt teda neďaleko aj s kúrením (svetlo je elektrické), lebo medzi mužstvom spávať je nemožné pre hmyz a zimu. Čo tam spávajú, sú všetci špinaví a zafufnavení a aby ozdraveli, dostávajú denne čaj s rumom. Včera som ho aj ja koštoval. Celkom dobrý. Len šálky chybujú a prestretý stolík a ešte čosi a ešte voľačo. Kde sú naše večierky pri hvízdajúcom samovare? Či budú ešte niekedy? A ak budú, kedy budú? Ani neverím, že to ešte môže byť.

Ako som Ti už písal, do Bánoviec sa mi nechce ísť. Viest je doma^[1439] už síce, ale ten by nenahradil to, čo minule chýbalo. Minule, keď som tam bol, bolo mi ukrutne smutne a žiadalo sa mi len preč. Videl som na okne Tvoje chryzantémy, Tvoje klince (bolo to práve na Všechsvatých), videl túlajúcu sa Dámu, špinavú a chudú, o Hektorovi tiež tvrdili, že sa túla. Rozprášené, rozohnané všetko, stroskotaná rozbitá nádoba, o ktorej som si myslel, že je to domácnosť; zostali iba črepy z nej… Komisne som sa cítil. Umienil som si, že viac ta nepôjdem. Nechcem sa viac cítiť opusteným, zabudnutým hrachom na ceste. Ale viem, že sa darmo spieram: som predsa len samotným a opusteným. A nie je to vybájená sentimentalita, ale pravda, pľuhavá, tvrdá pravda, ako holý kameň. A predsa by mohol byť ten život krajší.

Nového ináče nič neviem napísať. Každý deň jednaký. Keď aj vyjdem do mesta, túlam sa ako pes. Nikde blízkeho, nikde známeho. Najradšej, keď som sám, čítam Tvoje listy a jedujem sa na poštárov, ktorým je nijaká adresa nedostatočná. Napríklad na adrese Tvojho posledného lístku (ktorý aj hore spomínam hneď na počiatku) bolo písané červeným atramentom „Népf.“ „A cím nem pontos“.^[1440] A predsa bolo tam i to, že som népfelkelő,^[1441] i to, že „gymnasium epületében“.^[1442] Poštári by chceli, aby ich človek za ruku chytil a zaviedol na patričné miesta. — Píš, aby nešli listy mladým landšturmistom:^[1443] Öreg népfelkelők Főgymnásium épületebén. Trencsén 1. pótszázad, 111. emelet. Századíroda.^[1444]

Bozkáva Ťa

Tvoj Jano

List 267. Anne Jesenskej (Trencsén, 914 nov. 29.) ^[1445]

9 — 10 darab levelet irtam nov. 12 töl. Nem értem a dolgot. Már azt hittem, hogy egyszerüen letagadod, de az rövid ideig tartott. — Tegnap már ajanlva küldtem egyet. A távirat nem jött. Gondolom, hogy a levelek nyelve nem tetszik neked. Csók. Pénzem, az nekem nincsen.

Jano

Preklad:

Trenčín, 29. nov. 1914

Od 12. novembra som písal 9-10 dopisov.^[1446] Nerozumiem tomu. Už som si myslel, že to jednoducho zaprieš, ale len nakrátko. Včera som poslal doporučene list. Telegram nedošiel. Myslím si, že sa nepáči jazyk,^[1447] v ktorom sa listy píšu. Peniaze nemám.

Jano

List 268. Anne Jesenskej (Trenčín, 29. XI. 1914) ^[1448]

Anča moja drahá,

poneváč z posledného Tvojho listu poslaného 27. XI. vidím, že pošta nedoručila mojich 8-9 listov, čo som Ti od 12. XI. písal, musím Ti všetko v krátkosti zrepetovať v jednom liste, čo som Ti v tých 9. listoch napísal.

1/ Sme v katolíckom gymnáziu (főgymnásium) na 3. poschodí. Chodenia veľa hore dolu, ale výhľad na všetky vŕšky, mosty a dediny pri Váhu. Do Orechového sa už len zďaleka dívame. Píšem Ti ešte vše v századirode^[1449] to, čo som predtým písaval.

2/ Paklík s premilým kaksom a pagáčikmi, s cigaretkami etc. som dostal. Vďaka za všetko i malému Milanovi^[1450] podaj packu v mojom mene a povedz, že cigaretky boli a ešte aj sú výtečné.

3/ Peňazí nemám a darmo mi budeš písať o láske, kým ma nepodplatíš aspoň 200 korunami, lebo už mám aj dlhy. Žena, ktorá vie, čo je komisný kost a komisný byt a od štyroch týždňov ku paklíku (1.mu) 20 korún pripakuje a od tých čias nič, nech nehovorí o láske a o spievaní pesničky „képeddel alsom el“.^[1451] Taká pravda, ako v koši voda. Hanba, že ma ešte chceš prelicitovať v milovaní. Keď komukoľvek rozpoviem vec (ak rozpoviem), tak sa bude čudovať, ako som sa ja niekedy čudoval Kaufmanikovi,^[1452] keď mi rozpovedal, ako sa jeho žena o neho stará. Ty si poznamenala na to „čo je to za obluda!“

4/ Fotografiu som poslal k Tvojej dispozícii. Tebe som ju dal. Rob tedy s ňou, čo chceš. Keď na krk, nuž na krk. Aj to bude len do času. Strasieš i podobu z krku, ako si z neho striasla osobu (to jest moju „milovanú“ maličkosť).

5/ Tvoje zmýšľanie je pravé, ľudské, lebo život je krátky a ten si treba spríjemniť. Nemajú Ťa radi doma, keď Ti práve v tom prekážajú, čo by Ti radosť robilo. Oni radšej majú 10 korún, ako keď sa ich jediná dcéra niečomu teší. Ty máš pravdu a nie oni. Oni ubližujú a nie Ty. A teta^[1453] tiež nech nehovorí o láske… Ale vôbec láska! Pantofľa vykrivená. Každý by chcel o nej hovoriť a vychádza z toho smradľavý egoizmus.

6/ Viera mi písala,^[1454] že je už v Bánovciach. Vzdor tomu, že mi dala vedieť, že precestuje cez Trenčín v stredu, lebo štvrtok, v stredu sa mi predsa prešmykla tým spôsobom, že nepísala, ktorým vlakom pôjde a ja som ju po dva razy čakal pri večerňajšom rýchlovlaku. Jej švagor Viest je už doma. Že vraj s bradou, chudý, chorý a kašle. Na ministeriálne nariadenie ho vypustili. Oravský a trenčiansky kormanybiztosi^[1455] vraj zakročili. Ale je nie istý, že je jeho vec už skončená.

Asi tieto veci som Ti popísal v tých 10. listoch s týmito a inými reflexiami a dodatkami. Včera som už rekomandoval jeden, aby konečne už došiel jeden, keďže tá riadna pošta tak účinkuje, ačkoľvek nemá k tomu príčiny. Dva listy som poslal bez marky, lebo bolo večer a nemal som marky pri ruke. Tieto iste neprišli. Tvoje chodia dosť riadne, ak nejdú do honvédlaktani,^[1456] kde ležia, ale o kartách ani slychu.

Anča moja, akokoľvek nedôverujem v Tvoju „obetavú“ lásku, píš mi len čím viac, lebo Tvoje listy sú mojou jedinou lektúrou.

Ozaj 7./ Bývam, hoci podporám, čo som od Teba dostal — extra, na puff^[1457] v nádeji, že to nebude na puf. Spoločnosť moja sú moje myšlienky o Tebe, kým nás nevyruší chrapot môjho kolegu, pisára,^[1458] tiež u nás. S týmto bývam, ale sa denne strojím odísť pre ustavičné pílenie, ku ktorému sa nemôžem zvyknúť. A vše včaššie zaspí ako ja. Nuž ja obyčajne hreším na neho a nespievam „képeddel…“ preto akurát, že mi prekáža v myšlienkach.

Srdečne Ťa pozdravujem a bozkávam

Tvoj oddaný

Jano.

List 269. Anne Jesenskej (Trenčín, 30. XI. 914) ^[1459]

List 270. Anne Jesenskej (Trenčín, 3. XII. 914) ^[1462]

Drahá Anna,

Tvoj list písaný 30. novembra som dnes dostal, lebo zase pochodil po honvédskej kasárni. Napíš vše, ale zreteľne, aby videli: „öreg népfekelök Gymnasium épület.

Mamu^[1463] pozdravujem, nech sa obráti na nasledovnú adresu: Löbl. Auskunftstelle des rothen Kreuzes Wien VI. Bezirk Dreihufeisengasse.^[1464] Pripojte k listu aj rakúsku marku. Myslím si ale, že takej nemáte a tak som ju hneď ja obstaral a sem pripojujem. Na tomto mieste sa prezvedia o všetkom, list neodhodia a dajú vývod o komkoľvek.

Nemyslím, že by Milanovi^[1465] bolo niečo. Kanonieri sa predsa veľmi dobre môžu brániť a aj uchýliť. Iste on písal, len list nedošiel. Dá sa myslieť, keď z Trenčína odo mňa Ti nedoručovali listy, alebo o týždeň neskoršie.

O Vianoce sa neustávaj. K Vám nepôjdem a do Martina Ty neprídeš. Sme hotoví. Ináče sotva bude z Vianoc niečo, lebo, ako hovoria, že nás všetkých už 15. decembra zadelia do menetszázadov honvédskych^[1466] s ktorými pôjdeme preč. Škoda tedy o Vianociach hovoriť. Bohvie, či ich dožijem, a jestli áno, v akých okolnostiach budem prijímať skvostne dary mojich najbližších, menej blízkych a ďalekých.

Idem rád, lebo dá Boh, že sa tam strasiem života, o ktorý sa aj tak nik nestará ani tu, nie žeby ešte tam hore. Sprostím sa mnohého a mňa sa sprostia mnohí. Ty sa tiež uspokojíš a bude po paráde. Jest tu šustu. Za to Ti budem povďačný, že si sa obetovala za mňa, kým neskapem a iste moja posledná myšlienka bude o Tebe a na Teba. Ale píšem tak tragicky, ani čo by už bol medzi guľami. Horeudané veci sú len diškurzy a môžbyť, že budem komandovaný^[1467] ešte niekam, k. p. do Viedne za abrichtera.^[1468] Preto sa ešte neľakaj. Odpíšem Ti hneď, až pôjdem hore,^[1469] ale len vtedy, keď to bude isté.

Ty píšeš o chmúrnych dňoch. Neviem, ako to myslíš. Dni sú chmúrne, ale počasie je krásne. Slniečko svieti z čistého neba. Dívam sa na každý vlak, na Váh, na mosty, na vrchy a dediny — a moje myšlienky bohvie (a ja) kde sú. Včera bola krásna, jasná noc. Kolega chrápal a pes ustavične brechal. Skákal do okna (totiž pes) a strhol som sa, že som zišiel z postele a pozeral do druhej izby. Vyzerala ako krypta, samé náhrobníky, reliéfy, sošky. (Bývam totižto u človeka, čo pomníky robí.) Aj dvor je plný krížami a pomníkmi, ani čo by bol človek v cintoríne. Pozeral som, či sa mi nezjavíš ako vízia a i to mi prebehlo mysľou, keby si Ty tak na okno zaklopala. Ale Ty na moje okno nezaklopeš.

Čakajú na môj list. Preto končím a pozdravujem Vás všetkých, som s tisícimi bozkami na Teba

Tvoj oddaný Jano

List 271. Anne Jesenskej (Trenčín, 4. XII. 1914) ^[1470]

Anča moja drahá,

som po večeri a sedím hore v kancelárii. Prečítal som si pár razy Tvoju kartu, čo si mi 1. decembra poslala a ktorú som dostal práve asi pred polhodinkou. Táto už neblúdila, lebo si ma spravedlive pokrstila „öreg népfelkelő“,^[1471] čím som aj skutočne a Boh sám vie, dokedy ním budem.

Dnes som mohol ísť do Viedne za abrichtera, ale som túto propozíciu odmietol. Je pravda, že by bol na dlhší čas istým býval, ale vo Viedni byť a abrichtovať, bohvie pod koho prísť — neisté a ako som Ti písal, rád by už živého Rusa vidieť a ísť proti nemu. Boj hurhaj, že pôjdeme 15. decembra, ale hurhaj utiekol, keď aj nie celkom. Verím vo fátum^[1472] a ako ono so mnou naloží, tak bude.

O Milanovi^[1473] na karte nič nespomínaš, tedy ho ešte nemáte. V expres liste som Ti dal na vedomie, kde sa máte o ňom informovať. Ak by list nebol došiel, zdeľujem Ti ešte raz adresu: Auskunftstelle des rotten Kreuzes Wien VI. Bezirk Dreihufeisengasse.^[1474] Buďte len trpezlivými, správa príde. Uspokoj mamu, seba a všetkých. List od neho iste dôjde.

Sľubuješ na kartičke aj list.^[1475] Len píš a čím obšírnejšie, ak sa Ti chce. Mňa veru potešíš vše, keď zazriem Tvoje písmo medzi listami, v ktorých sa denne prehŕňam a ozaj som smutný, keď nič nedostanem. Ja Ti rád píšem. Odpusť mi, že niekedy zhorknem na blen. Ale uver, že niekedy nemôžem tú horkosť v sebe udržať. Prekypí mi. Napríklad vyčítal som direktne^[1476] z Tvojho listu aj to, že „však to nejako spravím, aby si mohol prísť na Vianoce, do Martina nepôjdem etc. etc.“ Krásne pozvanie: „nejako vykumštujem“.^[1477] Môžeš Ty už teraz kumštovať. Tam nevidíte, čo hneď tu zostanem. Ináče v tomto som Ti už dal odpoveď. Zase mi idú do pera moje spravedlivé myšlienky, ale už ich nejdem opakovať. Slovom: chápem, lebo som poznal ozaj šľachetných, dobroprajných a čo ja viem akých krásnych ľudí… „Vykumštujem.“ To preto treba tiež, aby kohosi nevyjedol, lebo je všetko drahé, tak práve, ako tam (vieš, koho myslím.). Ale možno, že zle chápem, lebo som zle poznal.

Viera^[1478] je ozaj nevďačné stvorenie, keď Ti nepíše ani len kartičku. Aj toto dievča by som pravým menom pomenoval, ale ho predsa nepomenujem. Rosenbaum^[1479] mi rozprával, že je klavír už u Viestov.^[1480] Aspoň sa v tom byte nepokazí.

Od banky som tiež dostal rekomandovaný^[1481] list, v ktorom píšu, že sľub Viestov nestojí nič, lebo jeden člen správy nemôže nič sľubovať a oni nemôžu dať byt za 800 korún, lebo správa určila 1200 korún. Za prevedenie kúpy mi vraj neplatia, expensráty^[1482] nijakých nemám a aby som im poslal 1/4 ročnú árendu…^[1483] Túto veru môžu čakať odo mňa práve tak, ako to, že im ja budem niekedy 1200 korún platiť titulom árendy. Neodpovedal som im, lebo som im už v týchto veciach svoje stanovisko objasnil. Vyprosili si aj to, že vraj vykorisťujú ľudí. Mám im to zopakovať, že sú úžerníci?

Ozaj, v tejto vojne sa ukazujú ľudia akí sú. Holota a nízkosť. Ja sám som nie lepší, ale hoci viem, že nemám práva žiadať od ľudí nič dobrého, predsa sú tí ľudia len holí a nízki.

Ty si výnimkou, Anča moja drahá, tak si myslím, ale každá láska má pri tom všetkom svoje hranice, ktoré neprestúpi. Hádaj, kde sú. Impertinentný^[1484] čeľadník som, to je tiež pravda. Ach, či by vedel brýzgať, keby sme tak spolu boli niekde sami dva pri samovare a dobrom čaji, käksu etc. — Nemysli, že na Teba. Tebe by som čosi inšie spravil, ale na všetkých ostatných, na všetkých nevynímajúc ani seba… Keby to len mohlo byť, keby to len bolo, čím skôr, lebo, ak nebude sa rozpuknem od hnevu, či už spravedlivého, alebo nespravedlivého. Do tých čias, kým to bude, Ťa srdečne objímam a bozkávam mnoho, mnoho razy

Tvoj oddaný Jano.

List 272. Anne Jesenskej (Trenčín, 6. XII. 914) ^[1485]

Anča moja drahá,

za paklík a čo bolo v ňom, Ti ďakujem. Včera prišiel a vhod, lebo som už bol práve pri poslednom šnuptichli, — a nádcha, keď aj utíšila, ešte trvá.

Čo sa poslaného zlata týka,^[1486] si ma zahanbila, ale i Ty sa môžeš troška hanbiť za Tvojich pánov rodičov a roztomilú tetušku,^[1487] ktorí sú natoľko cudzí, že nepoznajú ani svoju dcéru. A potom, ako si to predstavuješ, že ja mám ísť do záložne a podať ženské hodinky, aby na ne požičali. Veď budem krásny! Niekedy Ťa ešte bude mátať tento utešený obraz. Nielen, že sa cudzou cítiš doma, ale si aj skutočne cudzia. Škoda bolo Ťa púšťať preč. Bola by si už nejako vyžila aj v Bánovciach. Bol by si vykonal možno nejakú mesačnú pôžičku v advokátskej komore, ku tomu 68 halierov podpory. Bola by si vyžila. Ale sama si sa driapala. Nuž teraz drepeň doma a na budúce mi nijaké paklíky neposielaj a síce preto, lebo ani ja, ani Ty nedáme ani grajciara na potrebnú múku, cukor, vajcia a maslo. To stojí peniaze a treba, „aby každý z toho vyžil, čo má“. Akože pri takýchto heslách mám Ťa ja ísť pozrieť. Veď by som tam hromadu masa a iného pojedol. Božechráň. A Ty ešte niečo píšeš na Milinu^[1488] alebo starú Zvárku.^[1489] To isté môžem ja o Tvojich pánoch rodičoch predpokladať. Neviem, či som už nie roznesený, že mi ženu vydržiavajú. Nehádž kameňom!

Hanba je síce odo mňa, že nemám toľko majetku, ktorý by Ťa vrátil ku mne, ale i ja, práve tak ako Ty, ak ešte raz budem v civili, každý grajciar obzriem, kým ho vydám. Budeme to radostná família. Len teraz ľutujem a banujem, že som sa ženil a práve Teba, takú statočnú stvoru, spravil nešťastnou. Teraz by aspoň nemal na koho myslieť a netrápilo by ma, že pani Anna X. rodená Botto sa necíti dobre, ba zle, lebo jej muž šiel za vojaka… Akiste by si bola lepšie situovaná. Škoda Ťa. Ľutuj Anna, ľutuj aj Ty, že si prepásla lepšiu príležitosť a banuj, že si mojou ženou.

Škoda ináče o tomto všetkom písať. Život musíme prijímať tak, ako sa dáva. Chovajme sa nie rozvrátľami, ale nádejou, že sa stretneme ešte, ešte raz sa zoberieme a odznove počneme nový život, keď nás aj farár znova nezosobáši. A po toľkých prázdnych, vdovských nociach príde zase noc ako sa patrí, keď aj nebude hore v Kőzponte^[1490] následkom drahej árendy.

Teší ma, že sa Milan konečne ohlásil, hoci neviete odkiaľ ten ohlas prišiel. Vedel som to, že sa mu nič nestalo, ani sa mu nestane. A Ty nepíš o vojne také haraburdy. Píš dôstojne, ako sa na dobrú vlastenku patrí, nie tak po žensky, ale ako manželka statočného a poriadneho vojaka. Ešte Ťa zavrú, ako starú Schmidtku.^[1491]

Nedávno som bol v Eržébetke^[1492] večer na čiernej káve. Bolo okolo pol deviatej, keď Pihík^[1493] počal koncertovať a vieš, ktorú zahral? Prevez, prevez prievozníčku a Anička dušička nekašli. To boli prvé nóty. S týmito počal. Keby bol mal 10 korún, bol by mu ich hneď dal. Trafí sa, že niekedy aj do Café de la ville^[1494] zájdem na čiernu. Nikdy nevystane Anička, maličká nekašli… Teraz im dám za to šesták, ačpráve mi len žalosť pôsobia, žeby im dukovalo^[1495] 10 viac za také noty. Bude zo mňa gazda?

Už sa stmieva (vždy nejaká príčina ku skončeniu listu), ponáhľam sa dať list na poštu.

Srdečne Ťa bozkávajúc

som Tvojím oddaným

Janom.

List 273. Anne Jesenskej (Trenčín, 9. XII. 914) ^[1496]

Drahá Anča,

Tvoj list zo 6. decembra som dnes dostal ráno, ale včera večer prišiel, lenže som nebol pri paranči^[1497] a tak mi ho iba dnes ráno dali. Listy Tvoje tedy mne už riadne doručujú a tak rýchlo, ako v pokoji.

Paklík so slaninkou a tortou som Ti už kvitoval.^[1498] Slaninka je znamenitá, ako maslo, nielen mne, ale aj druhým chutí. Chlieb domáci vzbudil obdiv. Tak sa zdá, že všetci komisný jedia, lebo u pekárov je drahý. Torta prišla dorúbaná, popukaná a rozdrobená, ale mi je vhod, lebo po našich obedoch obyčajne (ak bolo začo), som išiel na torty do cukrárne. Napísal som Ti síce, aby si mi paklíkov viac neposielala, lebo je všetko drahé a všetko musíš pýtať, ale musím uznať pravdu, že si Ty predsa radostná žena, keď si aj ušla odo mňa a nechceš sa ani za pánaboha vrátiť. To nezabudnem a ťažko nesiem, hoci si nie Ty vinou.

Tak dešperátne^[1499] píšeš v Tvojom poslednom liste, že si aj mňa skoro nastrašila. Blázniš, či čo, že by Vás z Revúcej odšipcovali?^[1500] A keby Vás chceli, že nemáte kam ísť. Choďte do Bánoviec. Je tam miesta, koľko sa Vám páči. To je predsa také jednoduché, že jednoduchšie sa nedá myslieť. Mali ste to už aj urobiť, akže Vám také nebezpečie hrozí, že by Vás bohvie kam mali hnať. V Bánovciach ste istí, ale myslím, že ani v Revúcej sa to nestane, o čom píšeš.

A Ty si vôbec nemala chodiť nikam. Teraz je príležitosť vrátiť sa so všetkými. Rusi, ako čítať po novinkách, nebantujú tých, čo doma zostanú. Elza^[1501] sa ich teda nemá čo obávať. Ináče aj ja tak myslím, že v Revúcej oni nemajú čo robiť. Netreba tedy ani Tebe ani druhým lamentovať. Ty chceš so mnou byť. Veď môžeš. Jeden deň a tu si. Budeme všetko vedieť jeden o druhom. Ty by si rada so mnou aj do vojny mašírovať a opytuješ sa, ako by sme si mohli dopisovať. Ja predbežne zostávam v Trenčíne, tu, kde som aj bol a tak si myslím, že cez Vianoce tu budeme i po Vianociach, i cez nový rok.

Ja, Anča moja, nechcem zahynúť, a ani Ty nezahynieš. Prečo by si Ty mala zahynúť a prijímať smrť a obesiť sa etc. etc. Nie si v nebezpečí, ale ak si, a mohla by si sa ratovať s tým, že by si šla domov a predsa Ti to nedovolia, — to Ťa už potom neviem, kto vrhá do nebezpečia, akiste sama seba. Nerob to, a učiň tak, aby si mňa nespravila celkom nešťastným. Tvoja povinnosť je celkom druhá.

Víťazstvo Nemca pri Lodži^[1502] obráti vec a Rusi sa vypakujú zo stolíc, v ktorých sú údajne. Netreba sa báť!

Tu v Trenčíne ináče nič nového a z Bánoviec nedonášajú chýry, odtiaľ nik nepíše. Ale som ani mak nie zvedavý na ne. Z celých Bánoviec si len ten čas bečelujem,^[1503] ktorý som tam spolu s Tebou strávil a o Bánovce len natoľko stojím, nakoľko sú tam ešte Tvoje veci. Srdcu mi budú len vtedy blízke, keď Ty tam zase budeš. Do tých čias cintorín, ako som Ti už písal.

Nateraz zase rukujem s mužstvom, lebo na pisárov prišiel rozkaz, aby rukovali. Čerstvé povetrie a pohyb mi znamenite padne. To nepoškodí. Len osožiť môže. I hlavy bôľ mi prešiel dnes, ktorý ma už dva dni trápil. Akiste som si niečím žalúdok pokazil. I slivovica s borovičkou prestanú takto. Nemohol som sa ubrániť, toľko jej vynukovali: zlej, dobrej, horšej, lepšej — a každá bola zlá.

Od zajtra Ti budem opisovať moje dni od rána do večera, každý môj krok, — ak to len bude možné. Ty mi tiež píš, píš, píš, koľko stačíš a nermúť sa. Budeme my vše spolu, Anča moja drahá, a nik nás nerozlúči. Uver.

Tvoj oddaný Jano.

List 274. Anne Jesenskej (Trencsén, 1914 dec. 13.) ^[1504]

A csomagodat, melyet leveleidben (a 8/XII és 9/XII kelettel) jelezted mai napig nem kaptam meg. Ma Bánbe voltam ágynemű végett. Reggel mentem este jőttem. Bottóné ott van. Viest nem néz ki olyan rozsul — Dr. Janoska már be is vonult — Besztercebányára. Nem mentek Bánba? Illetve nem jősz Mártonba?

Csokol János

14/XII ma nincs itt a csomag. Reklamáljátok!

Preklad:

Trenčín, 13. dec. 1914

Tvoj balík, ktorý si spomínala v listoch (zo dňa 8. XII. a 9. XII.) som do dnešného dňa nedostal. Dnes som bol v Bánovciach kvôli posteľnému prádlu. Ráno som išiel, večer som prišiel. Bottová^[1505] je tam. Viest nevyzerá tak zle. Dr. Janoška^[1506] už aj narukoval do Banskej Bystrice. Nejdete do Bánoviec? Respektíve neprídeš do Martina?^[1507]

Bozkáva Ťa Jano

14. XII. Ani dnes neprišiel balík. Reklamujte!

List 275. Anne Jesenskej (Trenčín, 14. XII. 1914) ^[1508]

Anča moja drahá,

v zatvorenej dopisnici s 8/XII si mi oznamovala, že si včera, t. j. 7/XII., paklík poslala s presvurštom,^[1509] slivovicou a cigaretami v peniazoch. Paklík vzdor urgenciám neprišiel dosiaľ, čo ma veľmi srdí, lebo je akiste už ten tam, presvuršt zjedol druhý, slivovicu vypil tiež druhý a tie cigarety bude fajčiť, alebo fajčí iný a nie ja. Taká je už slávna naša pošta. Vynález krásny a znamenitý, len ľudia ho skazia. Pošta nemá nijakej príčiny, aby riadne nedoručovala, ale poneváč jej je dovolené listy prezerať, paklíky otvárať, — jednoducho nedoručuje, ako sa patrí. Ani list, ani groše, tuším, nesmú byť v paklíku. Boli, ergo^[1510] skonfiškovalo sa. Takých tetrovov, ako sú trenčianski poštári som ináče posiaľ nevidel. Bohvie kam strkajú nosy, len na adresy nie. Doručujú, ak doručia, ako slepí. No, jedným slovom som napálený, ako nikdy vari. V Tvojej karte, čo si 12/9. písala a ktorú som včera 13/XII. dostal, spomínaš, že si mi včera a predvčerom (10/XII. a 11/XII.) listy poslala. Tieto listy som nedostal. Tvoje posledné listy idú s nasledujúcimi dátami: 6/XII. list, 8/XII. zatvorená karta, 9/XII. list, 12/9. karta. Lebo sa Ty mýliš, alebo pošta zle doručuje. Škoda tých grajciarov, čo navyše dávame. Takým bibasom, ako sú tunajší poštári, alebo už tí, čo trieďa listy, zišlo by sa skôr po zauchu priložiť.

V poslednej karte^[1511] sa spytuješ, či prídem do Gemera na Vianoce pre príčinu, čo udávam v liste a čo je moje posledné slovo?

Nuž do Gemera, odhliadnuc od všetkých príčin, čo som poudával, hlavná je tá, že je cesta veľmi drahá a nemám na ňu peňazí už či osobným, alebo rýchlikom. Osobným by vari ani nedošiel ani za tri dni a na rýchliku by musel platiť celú druhú triedu, a to by robilo možno aj 60 korún. Kde by ja teraz a odkiaľ vzal 60 korún. Pýtať už viac nikdy nebudem a ak sa ani do Martina nebudem môcť dostať^[1512] ta a sem za svoje (?) groše, zostanem pekne krásne tu. Veselé to Vianoce budú, to je pravda. Iste každý šuster odíde si pozrieť svojich, len ja tu budem okolo Váhu chodiť, alebo v predposlednom páde pôjdem do Bánoviec k Viestovcom,^[1513] len aby sa mi nejako noha do Váhu nepokĺzla. Podľa chuti teda na Vianoce by najradšej šiel k Vám, t. j. k Tebe, ak to nepôjde nuž do Martina, ak to nepôjde do Bánoviec, ak ani toto — do Váhu (ale toto posledné neber vážne, to bude iba moja vianočná myšlienka).

Včera, ako som Ti označil v dnešnej karte so včerajším dátumom, som bol v Bánovciach. Chcel som vybrať nejakú posteľ, periny, obliečky a plachtu, servítok a zo dva taniere, potom matrace, ale som sa zhrozil, keď som izbu otvoril, nad neporiadkom. Hodil som rukou a nechal všetko tak. Perinku, hlavnicu a paplón mi od Viestov donesú a posteľ so strožiakom si ešte musím nadobudnúť. Vynašli sme totižto v gymnáziu jednu prázdnu izbu, tú chceme okupovať. Takto nám 10 zlatové bytné odpadne. Budeme v nej traja, ak sa nám to podarí. Dnu v kasárni, t. j. medzi mužstvom, raz nemožno spať, práve tak, ako to mäso, čo dávajú na obed je raz nemožné pohrýzť. Byt je potrebný, práve tak ako kost. Musím si tedy poradiť, ako najlacnejšie by mohol prísť ku bytu. V Bánovciach je nateraz aj Bottová, ktorá zoberie k sebe aj Vieru, predbežne na týždeň, ale ona, t. j. Viera, zostane tam aj ďalej iste. V utorok tuším idú tadiaľto a donesú mi aj periny. Ľúto mi je, že nie k Tebe, ale ku druhým sa musím utiekať o vďačnosť. I stará pani je ešte tam a zdá sa, že ich veľmi komanduje, lebo V.^[1514] hovorila, že frfrú na ňu aj s Oľou.^[1515] Zle som sa veru cítil a utekal som preč hneď poobede s vlakom, ačkoľvek som mal dovolenie do pondelka, do desiatej. Ej, keby si Ty tam bola bývala!

Bozkávajúc Ťa a pozdravujúc Vás všetkých

som Tvojím oddaným mužom

bez ženy.

P. S.

V Bánovciach som sa škandalizoval, že si ani jednu izbu nedala do poriadku, o čo som Ťa bol prosil. Prečo si to neurobila a nechala všetko tak na hŕbe, musíš ešte niekedy vysvetliť. Macovi^[1516] odovzdaj môj pozdrav tiež a že mu ďakujem za tie cigarety. Boli dobre robené. Na Vianoce ma ale sotva počká na tej stanici…

Ten paklík posledný mi len nedá pokoja, hoci som už aj list dopísal. Na každý pád ho reklamujte, ak to druhý miesto mňa zobral. A to švajnkér^[1517] so slivovicou a cigaretkami! Nikdy som tak nebanoval za podobnými vecami ako teraz. Slaninka ešte trvá, čokoládová torta je už fuč. Pomohla iste slúžka, alebo deti domácej panej. Käks sa mi nezunuje nikdy. Ale neposielaj nič, lebo je všetko drahé a Vy ste chudáci.

List 276. Anne Jesenskej (Trenčín, 16. XII. 1914) ^[1518]

Anča moja drahá,

dnes som Ti poslal paklík so všetkými mojimi špinavými spodnými šatami. Akiste sa mu tak nepotešíš, ako sa ja zvyknem tešiť Tvojím paklíkom, ktoré som si na budúce rozhodne zakázal a aj týmto zakazujem, lebo, ako sama píšeš, je dražoba ukrutečná a treba gazdovať a nič nekupovať. Ty sama učíš a sama nezadržiavaš to, čomu učíš. Hľa, boží prst: slivovica posiaľ neprišla. To ma Pán Boh tresce a i Teba za neposlušnosť. Písal som Ti, aby si peniaze v paklíku neposielala, ani listy. Predsa si poslala. Slivovica sa iste rozbila, paklík otvorili a skonfiškovali aj s obsahom, aby ich čert vzal a opuchli tí, čo to spravili. Škrie ma ešte vše tento Tvoj posledný paklík, že miesto radosti mám dupľovanú žalosť. Koľko razy by si bol odkrojil z toho wurštu,^[1519] koľko razy upil zo slivovice! A tie fajnové cigarety za desiatku! I čierna káva by sa bola ušla poobede i kedy-tedy dobrá cigara. Nezbýva Ti nič iné, ako ešte raz poslať paklík s tým istým obsahom a keď aj nie s tým istým, nuž s druhým, ale takým, čo absolútne nič nestojí (to jest peniaze nestojí), aby si ešte nejako neupadla a nevysilila sa a aby si potom eventuálne doma nemala čo jesť. Caces^[1520] je mojím ideálom, lebo okrem tých znamenitých vlastností, o ktorých píšeš, že totižto dlho vydrží, nepokazí sa, etc., má ešte aj tú dobrú vlastnosť, že sa ním ľahko dá vrecko napchať. Ohľadom toho, že či sa mi nezunoval, som Ti už dal viac razy odpoveď.

I ohľadom Jurka^[1521] som Ti písal, že je vojakom a že už aj narukoval. Dušana Viesta^[1522] ešte veľmi ľahko môžu odobrať, lebo cez asentírku ešte nepreskočil a vojenské stanovisko je: buď vojakom, ak si zdravý, vydržíš, ak si chorý či tu, či tam ti skapať.

Listy, ako vidíš z obsahu tohto listu, som dostal, a síce 12/XII. písanú zatvorenú kartu a 13/XII. písaný list obdržal som včera, t. j. 15/XII. Tedy tak prišli, ako v čas pokoja. Vôbec zdá sa mi, že len moje listy k Vám idú neriadne, ale Tvoje sem, odhliadnuc od posledného paklíka, chodia dobre. Že mnoho karát skapalo, je príčinou nesvedomitosť 1. kompánie^[1523] mladých landšturmistov, vlastne už kancelistu, čo mal pridelené listy a hlúposť tunajších poštárov, ktorí všetky listy ta zanášajú ešte i teraz. Nekole im dosť dobre oči či okále ani főgymnasium, ani öreg népfelkelő. Ale öreg népfelkelő je znamenitý vynález, lebo predsa tak sa zdá, že dľa tohto dištingrujú.

Byt u Haasza^[1524] (vyše Štúra) som dnes opustil. Vidno, že sú domáci bývalí kšeftmani,^[1525] čo aj v Amerike chodili. Narátali nám toho hromadu: za byt 32 korún, za svetlo 2 koruny (elektrické) a za kúrenie (vždy o 9. večer, keď sme prišli, t. j. za kus papiera a tri polienka z akýchsi dosák) denne 40 halierov, to jest 12 korún. A ani kasne nebolo na šaty, ani poriadneho umýváka, páni cez deň sami užívali náš kabinet. Hoci sme takzvaní inteligenti, sme stande pede^[1526] na druhé ráno opustili byt, ja s mojimi dvoma kufríkmi, dekou, ostatkom slaninky, Frommer s vekerom^[1527] a paklíkom s mojimi špinavými šatami. Ani sme sa neodporúčali. I tam i z našej strany víťazila komisná nátura. Tam dráčstvo, tu urazenie nad dráčstvom. Ku tomu všetkému som mal iba 15 korún. Dobre, že pán chrápajúci spolubrat Frommer platil 100 korunovou banknotou a platil ňou celý účet.

Budeme mať byt traja tu dolu v gymnáziu, to jest Frommer, Fintor (hostinský z Pešti) a ja. Izbu máme zadarmo. Postele sme si vypožičali od Coufalky, jedna na týždeň 1 kor 50 h., strožiaky sme si dali opraviť a dali napchať so slamou pre kompániu určenou. Ešte neviem, ako to všetko bude vyzerať, ale ak aj Fintor bude chrápať tak ako Frommer, dám si posteľ vyniesť sem na 3. poschodie do kancelárie, lebo by nemohol spať.

Na Vianoce budú vakácie, tak myslím 8-10 dní, nuž bolo by možné odísť, keby toho keby nebolo. Už som Ti síce odpísal, ako hodlám Vianoce stráviť a ako by ich chcel. Mamka^[1528] mi písala, že Ťa volala, ale pritom podotkla, že sa jej zdá, že jej karty nedostávaš. Volá nás rozhodne, ale ohľadom Teba podotkýňa, že kto vie, či Ťa pustia.^[1529]

Bozkávajúc Ťa, som Tvojím oddaným

Janom.

List 277. Anne Jesenskej (Trencsén, 1914 17/XII.) ^[1530]

Az én kedvemért jőnnél Mártonba? Nem okozna az neked őrőmőt? Ha nem, maradj otthon. Kűlőnben kérdés, találkozunk e még valamikor. Bővebbet majd holnap. Ostobaság ez a huzavona Ezek a formák. Kűlőnben tudod, hogy mért nem jőhetek én Rőczére, ha máskűlőnben jőhetnék is.

Csókol János

Preklad:

Trenčín, 17. 12. 1914

Kvôli mne by si prišla do Martina? Tebe by to nespôsobilo radosť? Keď nie, zostaň doma. Ináč je otázne, či sa ešte stretneme. Obšírnejšie až zajtra. Tá poťahovačka je hlúposť. Tie formálnosti! Ináč Ty vieš, prečo ja nemôžem prísť do Revúcej,^[1531] aj keby som mohol.

Bozkáva Ťa Jano

List 278. Anne Jesenskej (Trenčín, 18. XII. 1914) ^[1532]

Anča moja,

od Teba som sa naučil tieto zatvorené karty. Takúto Tvoju poslednú zo 14. XII. a Tvoj list z 15. XII. som dostal. Srdečná vďaka za ne. Práve pred hodinou som, tak sa zdá, prešiel cez veľké nebezpečenstvo. Z našej starej kompánie robili menetszázad,^[1533] zajtra sa už aj obliekajú do šedej uniformy. Zase ma chceli spraviť za szakaszparancsnoka,^[1534] ako bývalého dobrovoľníka, ale dr. Keller náš századparancsnok^[1535] ma tuším obránil pred majorom, na čo som ho dnes ráno požiadal a čo mi on sľúbil, nakoľko sa dá. Z nebezpečia som zato ešte nie von, lebo do barakov za pisára zase len preto, že som bol dobrovoľníkom a som súci za szakaszparancsnoka — ma major nepripustil, ale z listu vytrel. Myslím, že predbežne zostanem ako oktató.^[1536]

Na Vianoce by som najradšej k Tebe hore, aby si sa Ty nemusela trmácať, ale natoľko peňazí nemám. Ty zase nemáš do Martina (!) Ja Ti, Anča moja, nemám z čoho poslať, ale sa hanbím, že sa Vaši, t. j. Tvoji, takí skúpi — voči Tebe. Darmo ich vyhováraš. Je to hanba. Mama^[1537] nemala čo aprehendovať,^[1538] že nehodlám k Vám. Mala si jej povedať pravú príčinu. Ale ani toľkej malomocnosti z Tvojej strany skusovanú, som ešte neprežil. Hanba, hanba. Nikdy toto nezabudnem. Ale Ti sľubujem, že ak aj prídem na Vianoce do Martina, nebudem nič hovoriť o tomto škandále. Ináče otázka je, či urlauby^[1539] vôbec nezakážu na Vianoce. Ja by som si už zajtra pýtal urlaub, aby predišiel eventuálnemu zákazu.

Paklík so slivovicou etc. som žiaľbohu dosiaľ nedostal. Ten sa akiste stratil, alebo ho bohvie kam zavliekli. Na každý pád ho reklamujte.

So srdečným pozdravom na všetkých a bozkávajúc Ťa

som Tvojím oddaným

Janom

List 279. Anne Jesenskej (Kassa, 1914, XII. 20.) ^[1540]

Foglyot kísértem ide egész éjjel lovakkal tüzérekkel egyetemben. Visszafelé Miskolc Bánrévének megyek, mert Zsolna felé egyáltalán megszűnt a személyes forgalom. — Ha Röczére kerűlhetek, meglátogatlak benneteket. Ha nem fogok, űdvőzlemet és szerencsés karácsonyi űnnepeket.

Csók János

Preklad:

Košice 20. XII. 914

Doprevádzal som väzňa celú noc spolu s koňmi a delostrelcami. Naspäť pôjdem na Miškovec a Banrévu, pretože na Žilinu sa osobná doprava prerušila. Ak sa budem môcť dostať do Revúcej, navštívim Vás.^[1541] Ak nie, prajem Vám šťastné vianočné sviatky. Bozk

Jano

List 280. Anne Jesenskej (Trenčín, 30. XIII. 914) ^[1542]

Tvoj Jano

Šťastlive som dorazil. V Martine som bol do pondelka obeda. Vlada^[1543] som ešte zo štacie vrátil. Najnovšie fotografie^[1544] Ti pošlem. Paklík som dostal. Švajnker^[1545] zlý!

List 281. Fedorovi Jesenskému (Trenčín, 30. XII. 914) ^[1546]

Vinšujem Vám všetkým šťastlivejší nový rok, ako bol tento. Dobre, že ho čert berie. Len aby sme aj tomuto novému práve tak nevinšovali.

Bozkávajúc Vás som Vašim oddaným

Janom

List 282. Kňazovičová Viera, J. Jesenský, Anne Jesenskej (Trenčín 30/12) ^[1547]

Idem domov zo Slanýho,^[1548] spomíname Vás! Ruky ľúbam

Viera.

Zabávame sa a čakáme spoločne nový rok. Šampanier tu tečie. Slečna V.^[1549] platí.

Neverte!

Mne by si neverila?

Bozk. Jano