SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Priateľská vďačnosť

Miško, malý žiačik, makový koláčik veľmi chutne si ujedal. Janík od súsedov tiež by si zajedol: „Či bys mi, vraj, kúštek nedal?“ — „Ej to nie pre teba, mne samému treba, čo by som ja dával komu?“ — Janík na takú reč, hneď sa odvrátil preč, a smutný kráčal do domu. — Ale raz on zase, po nedlhom čase, dostal hrozno od maminky. Ach to Miška pichlo, len sa mu tak vzdychlo, bo mu veľmi šly naň slinky. Stojí, Miško, stojí, a pýtať sa bojí. — Tu náš Janko, dobrý chlapec: „Dobrí, vraj, priatelia so všetkým sa delia —“ a podal Miškovi strapec. Rečňovanka