ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Je to krása, je to radosť, tá príroda v jarní čas, jako čo by zo všetkých strán raj usmieval sa na nás! Či na pravo, či na ľavo oči svoje zatočíme, v zeleni a v kvete všade sad, les, lúku zočíme. Všetko žije, pohýňa sa: včelka snáša mädu slasť; fialenka vôňu dýcha, spevom znejú les, háj, chrast. Zo žriedal vrie voda bystrá, v ďaleký ta hrčí svet: kraj potôčka v bujnej tráve rozvíja sa mnohý kvet. Ľubovonný po doline z hájov vetrík zavieva, ľúbežný vo kroví slávik spev z hrdielca vylieva. Po horách a po údoliach stáda bystro pasú sa; zvuky fujár, spevy trávnic šírym nebom nesú sa. Ľudia orú, ryjú, kopú, sejú, sadia po poli, spanilá ích pieseň všade ozýva sa v okolí. Nuž a tebe, synu milý, či snáď každý jarní deň nemíňa sa v blaženosti jako krásny, sladký sen? Pán Boh to tak všetko riadi, krášli zem a nebesá, a len srdce tvrdé, prosté nad tou krásou neplesá. Ty však plesaj, synu milý, česť a chválu Bohu vzdaj, učiň žitia tvojho jaro v krásnych cností krásy raj! M. Medňanský