SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vzájemnosť prírody

Tváričku k zemi skloňuje, ľúbu vôňu vydychuje krásy plný kvet, chce oblažiť svet. Vlnka si s vlnkou pohráva, dáždik dúhu vysielava búrku okrášliť, ľudí potešiť. Vetrík obláčky spojuje, pálčivosť slnca zmierňuje, oblaky z dialky donáša, škodné pary preč zanáša. Mesiačka a hviezdičiek kmit, dokial nezorí rána svit svieti zemičke, svojej sestričke. Keď po noci v rannom čase objaví sa slnce zase, budí životy z tuhej driemoty. Príroda k radosti zove, podáva radosti nové, Boha ctiteľovi, tvorstva priateľovi! J. Š.