SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dieťa detvanské

Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov: Či tých šarvancov Detvy ozrutných Poľana na tých prsách mohutných nenosí a nenadája? Alebo aspoň na tie výšiny nehľadí dcéra tejto rodiny keď má porodiť šuhaja? Jako by Detva obrov nemala! — Mať srodila v poli syna, trávovú plachtu porozvíjala, z buka na buk ju pripína. Prvý raz oči šuhaj roztvorí, čo vidí? — Výsosť Poľany hory a opachy nezvratných skál; A spustí zraky prvé v doliny, čo vidí? — Hory zázračnej stíny a prekrásnu slovenskú diaľ. Mať žne, a kto to dieťa čičíka? Šum lísťa storočných dubov. A k jakej piesni chlapča privyká? Vetor duje horou hrubou. A pekná pieseň šumnej materi mladuškú dušu len s krásou mieri, aby celkom syn nezdivel: a preto potom rád on počúva aj keď Poľanou víchor predúva aj mladušky slovenskej spev. Z „Detvana“ A. Sládkovič

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama