SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spachtoš

Už slniečko nad krajinou dosť vysoko stálo, a Ďuríkovi sa ešte sladko buvíkalo. „Vstávaj, Ďurko! matka k nemu už po tretie vraví. Ale Ďurkovi je dobre; on sa hluchým spraví. „Čakaj spachtoš!“ a tichučko ku posteli kročí, — a pohárek čerstvej vody šuchne mu do očí. Vychytil sa jako jeleň, a dal sa do plaču; — „Vidíš, Ďurko, tak s postele frišní chlapci skáču.“ A. H. Škultety