SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chorá Zuzinka

O Zuzke jeden hlas dedinou koluje: „Takých detí veru teraz poriedku je!“ Pýtate sa teda čo to za dievčina, že ju každý s takou úľubou spomína? Nuž čujte, detičky, niečo z jej života; Dievča to, verte mi, je samá dobrota; že ju Pán Boh stvoril, že ju tu zdržuje, každodenne vrúcne Mu za to ďakuje. Po Bohu rodičom milým prednosť dáva, modlieva sa za nich, keď líha, keď vstáva. A Pán Boh vyslýcha vrúcu modlitbičku: Otca má dobrého, laskavú mamičku. Ku malej sestričke a ku bratríčkovi, inak nevravieva len peknými slovy. Čelaď považuje za členov rodiny, tá požíva od nej len milé hodiny. A školské súdružky vravia o nej radom: „Samučká dobrota je v tom srdci mladom.“ Preto keď zo školy pre nemoc vystala, vždy nektoré z družiek vôkol seba mala. Z prinesených kvietkov venčeky jej vily, a s ňou sa laskavo všelijak bavily. A keď ozdravela, to ste videť maly — jako ju vo škole srdečno vítaly! No pravda, sa vám to všecko o nej ľúbi? A verte, že je to rečeno bez chlúby! Strýčko Slavoš

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama