Kytka z Tatier

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 45 čitateľov.

Autor: Ľudovít V. Rizner

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Katarína Tínesová, Darina Kotlárová


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dedinôčka

Dedinôčka moja, dedinôčka milá, ver bych ťa za celý svet neopustila! Tak mi tu tichúnko deň za dňom sa míne — hej nemáš lepší svet, nežli na dedine! Dedinôčka moja, milá dedinôčka, bystrý si potôčik krížom tebou ločká: všade tu tak voľno, kam obrátim očká, sady, lúky, hory vidím hneď z oblôčka. Pod oblôčkom mojim malá zahradôčka, v nej sa ja tešievam od rôčka do rôčka; v nej sa ja tešievam, v nej ja milo žijem, z pestrých vonných kvietkov pekné vence vijem. „Smutno na dedine!“ však vravíte ľudia, a mne sa v nej denne nové slasti budia, a ja tu nepoznám žiaľu ani tiesne, veď čujem i spievam denne rodné piesne. „Pusto na dedine!“ však to mnohý vraví, že niet vyrazenia, že tu niet zábavy; a mne každučký deň nová radosť svitá; bo každý deň nová práca k nám zavíta. M. Dumný