ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ach tá naša Betka, to je jašterica, jak pri hre, tak v práci dobrá spoločnica. Do školy s radosťou vždycky ešte chodí, ani tomu červu ničím neuškodí. Pilnosťou i v dome i v škole vyniká, neľaká sa práce, čo je jak veliká. Detičky v jej veku s úctou sa k nej majú, samé pekné veci o nej rozprávajú. Ale aj Betuška zasluhuje chválu, pre dobrotu srdca, pre jej pilnosť stálu. V lete jej zahradka podobá sa raju, všetky tu rastlinky svoje miesta majú. Jedny z nich v kuchyni bývajú vítané, druhé sú pre vôňu, krásu pestované. A v zime praslička by nám povedala, koľko rýfov plátna Betka nasúkala. A pančušky čože, nederú sestričky? Ona všetkým pletie, — a jaké mustričky! A myslíte azda, že nič viac nerobí? Ona pritom ešte dušu svoju zdobí: z mravných spisov do nej perličky vštepuje, tak ju proti zlobe sveta opevňuje. — Na Betke, dievčatká, krásnu vzorku máte; vravte, ktorá najviac sa jej podobáte? Všetky? No to pekne. Boh vás živ detičky! Z vás sa veru môžu radovať mamičky. Strýčko Slavoš