Kytka z Tatier
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Katarína Tínesová, Darina Kotlárová
V háji na brehoch dunajských pod tou lipou pod vysokou, hrá na harfe slepý starec a spieva túžbou hlbokou. Ešte nikdy nehral takto, ešte nikdy tak nespieval; jako cíti, tak necítil jako túži, netúževal. Ľud sa hrnie prechádzkami, a načúva a postáva. Ktorý pozdil, ten sa náhli, — ktorý náhlil, ten ostáva. Jaký pekný západ slnka, jakou milou zorou žiari! A ten slepý ju nevidí, ale dobre cíti v tvári. Nevie slepý, že už mrklo a ľudia poodchodili; nevie, ktorí mu peniažky do klobúka položili. Ešte zvučia harfy zvuku vzdechy poslednieho hlasu; ale struny sa trhajú, starcovi sa ruky trasú. Mesiac tichý z chmár vychodí, nočný vetrík svet ovieva, a ta harfa už nezvučí a ten slepý už nespieva. Tvár má k nebi obrátenú, prsty v strunách smeravené; pri ňom na zemi klobúčik, v ňom peniažky položené. J. Graichman
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
