SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kaluž a potočná voda

Jedna kaluž nad tým veľmi sa divila, že voda v potoku nikdy nepostojí. „Čiže si — povedá — rozum potratila, že si nepohovieš takto pri pokoji?“ Voda jej odpovie: „Bridká sestro moja, nezávidím veru tvojho pokoja; lež len a hovej si sama v tvojom bahne, v ktorom sa len hnusná žaburina liahne. Mňa každý rád vidí, že som čistá, zdravá: zver i človek v mojich vlnkách sa kúpava: a keby som hliveť a lenošiť chcela, tak by som dosť skoro jako ty smrdela.“ Práca dáva silu, čerstvosť, česť i manie sebou vodí; ale hnilá záhalčivosť — hriech, haňbu a zkazu plodí. A. H. Škultety