ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Koníčok môj bystrý, vraný, preberajže nožičkami, kým zajdeme za tú horu, spoza hory do táboru. Bubny hučia, trúby vreštia, dajže Bože, dajže šťastia! Oceľ skáče od oceli, rúbajú sa chlapci smelí. Rúbajú sa šabličkami, strieľajú sa guľôčkami, guľky šable nasledujú chlapcom hlávky odfrkujú. Hudba zvučí, hrmia delá, váľajú sa mrtvé telá. Krev sa valí potokami, kone hrabú nožičkami. Koníčok môj bystrý, vraný, už som celý dorúbaný, hlavička ma páli, bolí rozťatá je na dve poly. Koníčok môj smutný, vraný, choďže v moje rodné strany, choď povedať mojim zlatým, že sa viac už nenavrátim. Povedz smutnej matke mojej, aby v žiali, v biede svojej, za moju dušu úbohú modlila sa pánu Bohu. Koníčok môj smutný, vraný, či neideš v naše strany? Smutno ti ma tu opúšťať, nemá mňa tu kto zahrabať. Nebojže sa, keď sa vzbudia, zahrabú ma dobrí ľudia, vetrík príde pozavieva, zaplače, pieseň zaspieva. Žiale raňajšej rosičky vylejú na hrob slzičky, dajú lampy skvostné pánske malé mušky svätojánske. J. Kalinčák