ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Desať rokov práve Karolinka číta, a už je na nohách sotvaj ráno svitá. S ružičkou na líčku každé ráno vstáva, modlitbičku vrúcou Bohu chválu vzdáva. Červenú sukienku, lajblíček belasí obleče, a potom upraví si vlasy. Do sporáka oheň za chvíľu rozloží, naň mliečko s randličkou k vareniu položí. Nabere jačmeňa, lebo kukurice, a už ju vítajú holuby, slepice. Na zem klade zrno, vodu na stoličku, prstíkom hltavú kára holubičku. A jak ju to teší, jako sa raduje, že z malej hydiny žiadno nechybuje; a že všetkým chutná raňajšia potrava, to je pre ňu vždycky prijemná zábava. Teší ju to veru,tú malú gazdinku, že vidí v svornosti žiť vtaču rodinku. — Keď hyd nasýtila, do maštale vkročí, a odtial k mašurám zaraz sa zatočí. Jej bedlivé oko na všetko pamätá: na psíka, na mačku, i na tie vtáčatá. A keď matka vstane, dcéra pracovitá s hotovým ju vždycky fruštukom privíta. Nuž berte si príklad z tejto Karolinky, všetky negazdovské lenivé dievčinky! Strýčko Slavoš