ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na prostred stola tam stromček stojí, vo svetle jasno sa jasá, vôkol rodina v milom pokoji sedí, dietky teší krása, v ktorej sa stromček rozkvetá; naň jim zrak s túžbou zaletá. V tom malá Olga matku osloví: „Povedz mi, matička drahá, čí je to darček tak pekný, nový? Niečo ma k nemu tak ťahá. Aké sú krásne na ňom tie veci; preč’ ho tak radi vidíme všetci?“ A matka dcérke žltušké vlasy pohladká, čelo pobozká; potom sa k dietkam takto ohlási: „To vám láska dala božská; to vám Ježiško donáša malý, že ste sa k nemu dobre chovaly. Bo on poslušné dietky miluje, i vy ho milujte, malé; on od nešťastia vás zavaruje, on vám dáva šťastie stále. Buďte vždy dobré a modlite sa, tak vás uvede v svoje nebesá.“ A dietky milé rúčky zložily, zraky k nebesám povznesly; a v očkách tíško, do hodnej chvíli, slzičky sa jim zaleskly, matka s radosťou na ne hľadela, tak stály tíško, stály za veľa. Potom s radosťou kolo stromčeku dovedna sa usadily, každému dačo padlo do oka, každú vec na ňom chválily. Veď čo v dohviezdny večer dostaly, to jim posiela Ježiško malý! Slovenka