ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď sa ruža rozvíjala, pri nej pekná Milka stála, Ach! tak milo bláhala si, keď tie mnohé zrela krásy! Ach! a tak jej dobre bolo, keď rozšírenú okolo vôňu ruží zavoňala — zač by to nebola dala? Veď i ona je ružička, tak tejto pekná družička, na jej lícach mladé časy a v nich mnohé jaré krásy, v tých jej očiach pohľad jarý krásy význam v celej tvári; na jej čele odlesk mája, je to snád ružička z raja! A v jej postave veleba, je to snád ružička z neba? Mráz bol — ruža opršala, pri nej pekná Milka stála, Ach! chudinka vzdychala si, jaké sú to hrozné časy, keď pohynú vňady, krásy! Ach! chudinka stýskala si, jaké sú to hrozné doby, v ktorých krásy padnú v hroby! Plačeš milá nad ružičkou, nad krásnou svojou sestričkou? Plačaš, že sotvá skvietala, už zvädla a opadala? — A či na svoj myslíš los? Milá! v srdci krásu nos! Nezakladaj v kráse tela, bo tá netrvá za veľa! Pekné duše, srdcia cnostné sú krásy — jichž doby zlostné nikdy v tom svete nezkazia ani zimy neomrazia! — Krása tela trvá časne, lež duše večne sú krásne; tieto si zváž, milá, krásu, tú ti nezhltí zub času! M. Dumný