Zlatý fond > Diela > Krvavý hostinec a iné povesti


E-mail (povinné):

Ferdinand Dúbravský:
Krvavý hostinec a iné povesti

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Eva Kovárová, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 55 čitateľov

Kamenná brána

(Povesť)

Naše „Malé Karpaty“ sú veľmi bohaté na povesti. Skoro každý potôčik, každá hora, les a priepasť má svoje povesti, každá chalupa svoje vlastné pohádky, každé miesto svoje dediny a pamiatky. Jak vďačný bol by to úkol, všetky tieto povesti a dejiny sosbierať a pre potomstvo zachovať. Niektoré som zachytil a už mnohé uverejnil v rôznych časopisoch. Teraz podávam opäť jednu.

Keď ideme z Modrej cez vinohrady a krásne lesy smerom juhovýchodným, za pol druhej hodiny prijdeme ku veľkej skupine skál, mohutným balvánom, ktoré majú zo západnej strany podobu starého hradu. Je to tak zvaná „kamenná brána“, nad príkre spadajúcou priepasťou, v ktorej hôrsky potok žblnkoce a od západu nad krásnym údolím vyčnievajúc, ktoré vedie ku drevorubačským domkom. Prostriedkom skalísk vedie hôrska cesta, ktorá vraj bola za dávnych časov hlavnou cestou z Modre cez hory do Kuchyne na západnom svahu Malých Karpát.

Krása a sila prirody spojily sa tu v utešený obraz. Bujná zeleň, praveké múry skál, šumný potok, malebné hory poskytujú obraz malého Švajčiarska. Preto spechajú sem početní turisté, aby sa krásam prírodným obdivovali a hlučnou ozvenou sa bavili.

Na pravej stene tejto podivuhodnej brány nachodia sa slabé zbytky vyobrazenia Panny Marie a kohúta, o ktorých starí ľudia z okolia nasledujúcu povesť vyprávajú:

Keď slovanskí apoštolovia Cyrill a Method — dľa iných ale pražský arcibiskup sv. Vojtech — kresťanskú vieru i v týchto krajoch hlásali a pohorský ľud tiež získať chceli, umienil si satan — akiste v podobe daktorého u blízkych pohanských vladykov — že túto jejich snahu prekazí a im cestu na východ zamedzí. Hlásatelia kresťanskej náuky poberali sa touto cestou od západu cez horu Babu. Preto snášal sem satan so všetkých strán mohutné balvány, aby im túto cestu zatarasil.

Už mal zbudované dve mohutné steny, vysoké ako hradby pevnosti a prinášal s pekelnou radosťou posledný obrovský balván, aby im priechod úplne zamedzil. V tom ale sa v pravej stene svätá Panna objavila, hroziac satanášovi. Po jej strane objavil sa kohút, ktorému pokynula a ktorý hlasno zakikiríkal. Akonáhle satan sv. Pannu zbadal, uľaknul sa a pustil ohromný balván, ktorý zostal na okrajoch viseť, miesto čo by bol mezeru vyplnil a tak utvoril akúsi bránu. Tento balván však behom vekov sa srútil a tak miesto brány zostal len prielom, ktorý bol pre cestu upravený.

Jestli sa soluňskí bratia skutočne touto cestou poberali, to ovšem dokázané neni, ale o veľa pravdepodobnejšie je, že sv. Vojtech na ceste k Maďarom touto cestou išiel. Pohanskí maďarskí náčelníci ale nepriali chystajúcemu sa prevratu na kniežacom dvore maďarskom a chceli všemožne prekaziť príchod kresťanských hlásateľov viery a dali sa všetky priesmyky Malými Karpátmi zatarasovať, k čomu im skalnaté prielomy dobre poslúžily. O tom svedčí tá okolnosť, že podobných, bárs i menších „kamenných brán“ najdeme ešte aj inde. Tak ponižej osady Písku, tiež nad Modrou, je malá kamenná brána, v pilanskej doline tiež veľký prielom a medzi Lošoncom a Plaveckým Mikulášom celé, balvánmi zatarasané údolie, podobne aj inde.

O tej opísanej bráne je aj tá povesť, že miesto svätej Panny bola to dcéra toho istého veľmoža, ktorý terasy budoval a ktorá už bola tajnou kresťankou a len čakala na príchod kňazov, aby bola aj pokrstená. A tá vraj prekazila zámer otcov tým, že hrozila, ak neprestane, že sa srúti do priepasti. Toho sa otec naľakal a zastavil prácu. Tak sa dostali hlásatelia kresťanskej viery do pohanskej Maďárie, kde syn panujúceho kniežaťa menom Vojk, dal sa pokrstiť roku 997 a o tri roky pozdejšie nastúpil na trón pod menom Štefan, stal sa kráľom a bol po jeho smrti za svätého (sv. Štefan) vyhlásený.




Ferdinand Dúbravský

— spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40 titulov, písal pod pseudonymom strýčko Ferdinand Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.