Zlatý fond > Diela > Krvavý hostinec a iné povesti


E-mail (povinné):

Ferdinand Dúbravský:
Krvavý hostinec a iné povesti

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Eva Kovárová, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 55 čitateľov

Pod Kikulou

Kto čítal rôzne spisy o Jánošíkovi, tomto národnom hrdinovi slovenského ľudu, vie, že sa zdržoval na „Kráľovej holi“, na „Sokolom kameni“, na „Zbojníckej skale“ a pod. Kde že ale je to?

Beblavý v Páričkovej knižnici sa o tom rozpisuje a dľa jeho mienky malo by to byť v okolí Žiliny. Možno; ale ja, dľa môjho porovnania so skutočnostiami, ktoré som nadobudnul po čas môjho učiteľstva na drietomských a chocholňanských kopaniciach, veľmi o tom pochybujem. Iní spisovatelia a kronikári kladú miesto jeho dejstvovania na iné miesta, ale s istotou neurčuje nikto ten kraj, kde mal on skutočne svoje skrýše.

Ani ja to s bezpečnosťou udať nemôžem a možno, že ešte viacej zamútim túto vodu povestí a domienok, ale pošimnutia hodné sú nasledovné skutočnosti.

Bol som 9 rokov v tom kraji a čo dnes viem, vedel som už v prvom roku môjho tamojšieho pobytu, ale čakal som vždy, že predsa ozdaj pokúsi sa voľakto tú tajomnú rúšku odhaliť, ktorá nad týmto krajom rozprestrená je.

Mienim ten pohraničný kraj medzi trenčianskym okolím a Moravou.

Od „Chocholnej“ keď ideme k moravským hraniciam podhradskou dolinou, asi za poldruhej hodiny prídeme ku „Zbojníckej skale“, ktorá strmí nám na ľavo. V týchto skaliskách nachodí sa „zbojnícka jaskyňa“, ktorá ale teraz už nie je prístupná, vchod je zavalený. Tu sa trhá údolie na dve strany. Keď pôjdeme na pravo, obejdeme vŕšok a hore stúpajúc dolinou a potom strmým svahom hore na chocholňanské kopanice „pod Machnáč“, dozvieme sa hneď v prvej chalupe „u Janúchov“, kdeže je tá „Hrajnohova jaskyňa“, ktorá je ešte vždy za skrýš používaná, lebo je dosť prihodná.

Neďaleko tejto jaskyne nachodí sa skalisko „Sokolí kameň“, ku ktorému je ale prístupnejšia cesta z drietomskej strany, hore „panským chodníkom“ a kam častejšie robia si výlety drietomskí mladí páni, najmä v prázdninách, študenti — židáci.

Blízo „Zbojníckej skaly“ sú kopanice „Medzi potoky“ a tam kde-to ukáže „Zbojnícky chodníček“, ktorý sa tiahne na moravskú stranu, divokým krajom, húštinami, skaliskami a horou.

Pod Machnáčom na chocholanských kopaniciach žije doposiaľ rodina „Masárikov“ a túto rodinu v celom okolí, i na moravskej strane, nazývajú „Hrajnohavciami“ a hovoria, že meno Masárik je len zamenené. A títo ľudia robia až doposiaľ svojmu menu česť, jedon úd tejto rodiny je vždy v trenčianskom kriminále zavretý. Raz otec, raz syn, niekdy i žena a niekdy i viacerí. Je to opravdová zlodejská a zbojnícka rodina. Všetky krádeže, lúpeže, vlámania sa do bytov v okolí sú jejich dielom, alebo prinajmenej sú v nich súčastnení.

Či sú oni potomci Hrajnohu a či to meno dostali len ako prívesok, to nič nevadí, ba dokazuje len to, že obyvatelia tohoto kraju museli zdediť pamiatku na toho zbojníckeho kapitána, keď jeho meno privesili istej rodine, ktorá doposiaľ krádežou a zbojstvom sa živí.

Možno je tiež, že dostali toto priezvisko od „Hrajnohovej jaskyne“, alebo jaskyňa od nich. Veď oni doposiaľ používajú túto jaskyňu ako dobrú skrýšu pre ukradené veci, než ich inde odpracú a v nedávnych rokoch nie jedon na Morave ukradnutý kus lichvy tam zabili; žandári i jágri často mnohé dôkazy tam už našli.

Pomimo týchto Hrajnohovcov je tu ešte rodina „Banských“ a rodina „Košických“. Tiež menodruhovia „horských chlapcov“ Jánošíkových a i teraz verní pomahači Hrajnohovcov a Kňazovčíkov, ktorí tiež toto remeslo prevádzajú.

Už tieto mená: Zbojnícka skala, Zbojnícky chodníček, Sokolí kameň, Hrajnohova jaskyňa, Hrajnoha, Banský, Košický, Kňazovčík; taktiež okolica „Škarietkova, Vlčie jamy, Handrliaci“, maly by dať podnet k bádaniu a prezkúmaniu tohoto pohraničia. Ľud je síce neúprimný, nedôverčivý (ako každá zlodejská banda), ale je oddaný pijatike a za liter pálenky predá i svojho otca. Pre badateľa je tu ešte nezpracované pole. Sem však nikto nepríde, čo by sa o výzkumy staral a keď, spokojí sa s výšivkami a turistikou.

To je isté, že Jánošíkov tu neni, ale Jánošov a Janíšov, tiež Janíčkov máme tu dosť, roztrúsených práve tak, ako Hrajnohovcov.

„Kikuláci“ sú široko-ďaleko známi zlodeji, ktorí však nenasledujú „horských chlapcov“ v činoch, ale kradnú, kde čo môžu, i chudobnému.

Od moravskej strany je sem prístup zo starého Hrozenkova, hore Vyškovcom.




Ferdinand Dúbravský

— spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40 titulov, písal pod pseudonymom strýčko Ferdinand Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.