Krvavý hostinec a iné povesti

Pod panovníkom Vladislavom II. 1490 — 1516, keď sa niektorí židia v Trnave poškvrnili preukrutným zločinom, zastihla ich zaslúžená pokuta smrti. Dvanásti židia a židovky chytili tajne kresťanského chlapca, doviedli ho do blízkeho domu, zapchali mu ústa, silno ho poviazali a otvoriac mu žily, keď pomaly skonával, krv jeho z čiastky požrali, z čiastky pre iných upiekli a telo po čiastkach porezali, potom do zeme zakopali. Rodičia dlho darmo hľadali chlapca a nenašli, ale keď sa istotne vedelo, že dňom predtým videli ho ľudia, ako chodil po židovskej ulici, ale potom nebolo ho vidieť: spravodlivo padlo podozrenie na židov. Poslaní dráby do ich domov, najdúc čerstvé stopy krve, chytili porád majiteľa domu i s celou familiou; tu ženy k vyšetrovaniu postavené, bojac sa, že padnú pod tortúru, soznaly celý prebeh ohavného zločinu a ostatní tiež ich svedectvom konvinkovaní, na rozkaz palatína (Štefana Zápoľa 1492 — 1505), ktorý bol predstaveným mesta, všetci na velikej, k tomu cieľu na rynku sporiadanej hranici spálení boli. Iní za menej vinných pokladaní, pokutovaní boli na velikú summu peňazí.

Židia udali pri vyšetrovaní štyri príčiny, prečo spáchali ten hrozný zločin a konečne, že na ten rok padol na nich los vykonať takú vraždu.

Ransanus t. č. spisovateľ dodáva, že sa to stalo r. 1494. Ignác Zimándy vo svojom diele: „A megrögzött Maimonides“, második kiadás, Budapest 1884 opisuje tú vraždu na strane 396 a privodí svedectvo spisovateľa Bollanda, istiaceho, že sa stala v apríli r. 1494.

Palatín Zápoľa na hrozný zločin nedal sťať hlavných vinníkov, ale dal všetkých spáliť na hranici.

Roku 1520 okolo Veľkej Noci dopustili sa Židia podobnej vraždy v Trnave a v Pezinku na dvoch kresťanských dietkach, preto vypovedaní boli z Uhorska. Viď „Megrögzött Maimonides“ str. 397. Sú príklady, že nie len pre vraždu, ale i pre iné ťažšie priestupky boli previnilci na hrdle trestaní.