Zlatý fond > Diela > Krvavý hostinec a iné povesti


E-mail (povinné):

Ferdinand Dúbravský:
Krvavý hostinec a iné povesti

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Eva Kovárová, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 55 čitateľov

Rozvaha a pracovitosť

Povesť z trenčianskeho okolia

Nikto nepovedal starej panne Anne z Halíkovho rodu inak než „Nána“.

Nána mala svoj román; bola z domu zámožného, dcéra bohatého sedliaka a cezto, že bola za mlada driečna, predsa zostala neprovdaná. Po matke bola duševne zaťažená. Takmer všetci členovia rodiny matkiny prepadali šialenstvu, lebo aspoň nervovým záchvatom. Matka jej v 50-ti rokoch z trudnomyselnosti, ačkoľvek bola dobre opatrovaná, utopila sa v obecnom rybníku. To dojalo 18-letú Nánu, pozdné jediné dieťa manželov Holíkových tak, že umienila si pevne nevydávať sa. Cítievala sama návaly krve k hlave a pomáhala si od toho úpornou fysickou prácou. A snáď preto, chytajúc sa práce, ako úspešnej methody liečobnej, oddala sa jej Nána tak, že stalo sa jej nezbytnou potrebou zdravia a zvykom. V nej úľavu a ochranu pred úzkosťami nachádzala, ktoré od srdca ju prepadaly. Hlásili sa ženichovia, ale odbývala ich. Žila s ovdovelým otcom, ktorý sa už neženil a dcéru k ničomu nenútil. Keď zomrel, predala majetok a presťahovala sa k otcovej rodine do mesta. Skoro tam zdomácnela a zastala hospodyňu tak dokonale, že táto sa mohla zcela venovať vychovaniu svojich dcér. Všetkých 6 dcier sa postupne vydávalo a k venu každej pridávala Nána zo svojho toľko, že vo svojom 75. roku ocitnula sa takmer na mizine, ale dobrí ľudia sa o ňu postarali.

Nána cez svoju starobu nepoddávala sa jej vetchosti. Od rána do tmy šukala vo dvore, v kuchyni, vo sklepe, stájach, ako malý, šedivý mravenec. I k deťom dohliadla a tieto behaly za ňou, ako by kuriatka za kvočnou.

Nána mala zdravie, že keby mala čínskeho lekára, ktorý je honorovaný len za dni zdravé, ten by iste zbohatnul. Ale letošné syrové, predvianočné počasie Náne neosožilo. Dostavilo sa u nej prirodzené vyčerpanie síl. Keď k nej bol zavolaný lekár, pýtala sa ho: „A to už musím, pán doktor, zomreť? Už v 80. rokoch?“ Lekár ju uisťoval, že bude ešte hodne dlho živá a Nána iste už spomienala, do akej práce sa najskôr pustí, až vstane. Ale nepustila sa už do žiadnej. Život jej pomalu sa chýlil ku koncu a krátko pred sviatkami vianočnými odsťahovali Nánu k večnému odpočinku, zaslúženému na mestský cintor, kde ju už po dlhé roky očakávali jej otec a mať.




Ferdinand Dúbravský

— spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40 titulov, písal pod pseudonymom strýčko Ferdinand Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.