Bošáckou dolinou

Baba šila pri okne, keď k nej priletel čert a riekol:

— Babka, stavme sa, kto z nás dvoch prv ušije košeľu, ja či ty?

— A čo je stávka? — pýtala sa baba.

— Ak ja prv košeľu ušijem, dáš mi svoju dušu, ak ty budeš so šitím prv hotová, dám ti sto dukátov, — riekol čert.

— Dobre, povedá baba, — začnime! — a podala čertovi plátno na košeľu, klbko cverien a ihlu.

Čert si sadol k druhému otvorenému oknu a navliekol si do ihly takú dlhú cvernu, že za každým stehom vyskočil von oknom a cvernu omotal okolo stodoly a zase odmotal, skočil do izby a zase pichol do plátna. A tak ustavične s cvernou lietal okolo stodoly a naspäť ku stolíku.

Baba sa ale ani na čerta neohliadla, navliekala si len krátke cverny do ihly a šila, šila tak chytro, že sa jej ruka s ihlou len tak mihala. Keď bola košeľa došitá, ukázala ju čertovi a riekla:

— Ukáž, koľko si ušil. Ja som už hotová s košeľou!

Čert, čo sa ako pachtil a vyskakoval s cvernou von i dnu, ani polovicu košele nemal ušitej. Keď videl, že baba vyhrala stávku, vysypal jej na stôl sto dukátov a od hanby a jedu rozlial sa na kolomaž.